Učme deti skromnosti

„Modlime sa za seba navzájom, aby sme vedeli otvoriť dvere slabým a chudobným,“ hovorí pápež František. My sami máme dlhy voči „hodinám“ skromnosti. Učme deti skromnosti, darujme im lekcie prípravy na skromnosť. Nie v zmysle prostoty či naivnosti, ale v duchu jednoduchosti, prirodzenosti a nenútenosti. 
 

Bez skromnosti niet znášanlivosti
 

Prečo je to dôležité? Skromnosť totiž iniciuje znášanlivosť a podporu druhého človeka. Pozrime sa naokolo, ako to vyzerá. Niečo nám napovie aj legenda o gréckom filozofovi Diogenesovi (412 – 323 pred Kr.).

Rozpráva, ako raz filozof sledoval pobehujúcu myš. Premýšľal: nepotrebuje veľa peňazí, veľký dom, obdiv, všetkého má dosť a je šťastná, všetko pre ňu je dobré, ak nájde zrnko obilia a malú skrýš. Filozof si uvedomil, že nie je potrebné získať všetky výhody života.

Človek môže byť šťastný bez akéhokoľvek bohatstva a luxusu, ktoré i tak vynašli ľudia, no zároveň sa stávajú čoraz nešťastnejšími. Diogenes zanechal všetko a nechal si len vrece a pohár na vodu. Keď však uvidel chlapca piť vodu z vlastných rúk, odložil aj tieto dve veci.

Poviete si legenda. Koľko svätých v Cirkvi si pod vplyvom Ducha Svätého rovnako uvedomilo, že nie majetok a sláva, ale skromnosť a život v Božej milosti je to, čo im stačí k pravému šťastiu? 
 

Nevlastníme, čo sme neodovzdali
 

Predchádzajúce riadky majú svoju výpovednú hodnotu práve pre súčasnosť. Nie sme o nič radostnejší ako generácie našich predkov, ktorí žili v oveľa skromnejších podmienkach. Ba práve naopak.

Istá staršia žena konštatovala: „My, ktorí sme zažili skutočnú núdzu, by sme hádam zvládli aj biednejšie pomery. Len ťažko si však viem predstaviť mladých, ktorí by stratili to hmotné, čím disponujú.“

My dodávame: práve preto, že sa ľudia začali orientovať len na parciálne výdobytky doby, stratili cit pre rozvíjane duchovnosti. Skromnosť im takmer nič nehovorí, je pre nich vzdialenou veličinou. 

Svätý František Saleský (1567 – 1622) nás usmerňuje, ako ju správne uchopiť: „Ak sklopíte oči zo skromnosti, pokorte sa aj v duši. Keď ukazujete, že chcete posledné miesto, túžte po ňom aj v srdci.“ 

A Honoré de Balzac (1799 – 1850) píše: „Skromnosť je prvou cnosťou lásky.“ Nuž preto jej v dnešnom svete nie je až tak veľa.

V úprimnej skromnosti sa potom dajú pochopiť aj slová teológa Hansa Urs von Balthasara (1905 – 1988): „V láske je prebytok zároveň núdzou a chudoba bohatstvom. Milujúci nevlastní, čo ešte neodovzdal ďalej, a milovaný vlastní všetko, čo nemá on sám, ale milujúci.“

Dajme deti na tenis, klavír či flautu, ale ponúknime im aj „hodiny“ skromnosti, ktorá je taká potrebná, aby si osvojili znášanlivosť a nezištnosť.