Uctievajú ho východné i západné cirkvi

Narodil sa okolo roku 579 a nájdeme ho pod rôznymi podobami jeho mena – Ján Sinajský, Ján Scholastik či Ján Rebrík, v cirkevnoslovanskom prevedení dokonca Ján Lestvičník (zo slova lestvica – rebrík).

Sinajský sa dá odvodiť od jeho pôsobenia na vrchu Sinaj, Scholastik má tiež logické vysvetlenie, ale prečo práve Rebrík? Jednoduché vysvetlenie. Ján Klimak je totiž autorom jedného z najvplyvnejších diel kresťanskej asketiky - Rebrík do raja. 

Dve verzie jeho života

O živote tohto svätca sa veľa nedozvedáme, rovnako nie sú presné ani roky jeho života a pôsobenia.

Trochu nám ho opisuje mních Daniel z Raithu, ktorý bol zrejme jeho súčasníkom, avšak nakoľko sú tieto údaje pravdivé, nie je známe. O Jánovom živote kolujú viaceré verzie jeho životnej cesty. 

Minimálne do šestnásteho roku Jánovho života o ňom nevieme nič. Podľa Danielových spisov prišiel práve v tomto veku do kláštora na vrchu Sinaj, ktorý je dnes známy ako Kláštor sv. Kataríny.

K duchovnému životu ho priúčal starší mních Martýrius, po jeho smrti sa Ján utiahol do pustovne na úpätí vrchu, aby dosiahol väčšiu askézu. Tam žil približne dvadsať až štyridsať rokov.

Študoval životy svätých aj diela cirkevných spisovateľov. Okolo šesťdesiateho roku života ho mnísi zavolali do Kláštora sv. Kataríny na Sinaji, stal sa ich opátom a napísal dielo Rebrík do raja. 

O tejto verzii sa však špekuluje, pretože rafinované rétorické postavy v jeho diele či filozofické formy myslenia sa skôr pripisujú akademickému vzdelaniu, ktoré bolo v tejto dobe obvyklé pre právo. A takéto vzdelanie by Ján Klimak zrejme v sinajskom kláštore nedosiahol.

Niektorí odborníci preto naznačujú, že pravdepodobne žil v Gaze a bol advokátom. Iný názor majú aj na jeho vstup do kláštora. Na Sinaj sa dostal asi až v štyridsiatke po smrti svojej manželky.

To, že sa stal opátom – igumenom sinajských mníchov, píše sa aj v tomto opise Jánovho života, dokonca aj v približne rovnakom veku – okolo jeho šesťdesiatky.  

Rebrík do raja
Klimakovo najznámejšie dielo bolo najprv určené pre asketických mníchov a laikov. Napísal ho zrejme až vo vyššom veku - v 7. storočí.

Kniha hovorí, ako sa po tridsiatich stupienkoch približovať svojou dušou aj telom k Bohu. Prvých sedem sa venuje všeobecným čnostiam, ktoré sú potrebné pre asketický život, ďalších devätnásť usmerňuje, ako sa zbaviť a prekonávať zlozvyky či budovať lepšie čnosti. Posledné štyri sa týkajú vyšších čností, ku ktorým smeruje asketický život. Na vrchole rebríka je viera, nádej a láska. 

Dielo sa rýchlo stalo jednou z najobľúbenejších kníh byzantskej duchovnosti, ortodoxní kresťania ho dodnes čítavajú počas pôstu pred Veľkou nocou.