Upečte si chlieb sv. Zity

Zita sa narodila okolo roku 1212 v toskánskom mestečku Monsagrati neďaleko Luccy. Jej rodina bola pobožná, no chudobná.

O to bohatšia však bola ich duchovná cesta. Zitina staršia sestra bola cisterciánskou mníškou, jej strýko Graziano zase pustovníkom, ktorého miestni obyvatelia považovali za svätého. 

Plnila Božiu vôľu

Zita nasledovala šľapaje svojej rodiny a vstúpila do tretieho rádu sv. Františka. Ako dvanásťročná odišla do približne desať kilometrov vzdialenej Luccy, kde sa stala slúžkou v rodine Fatinelliovcov. Mali prosperujúci obchod s vlnou a hodvábom a núdzou zaiste netrpeli. 

Spočiatku sa k nej veľmi úctivo jej zamestnávatelia ani zvyšok služobníctva nesprávali, ba ňou opovrhovali. V mene trpiaceho Ježiša však všetky skúšky znášala pokojne a bez sťažností.

Vo viere ju povzbudzovala najmä matka, ktorá ju vždy upozorňovala na to, aby plnila Božiu vôľu. V rodine napokon zostala pracovať až do svojej smrti - dlhých 48 rokov.

Miernym a skromným postojom sa Zite podarilo získať si majiteľov domu i spolupracovníkov, dokonca jej dali na zodpovednosť celú správu domu. Viedla modlitebný a kajúci život.

Cez deň pracovala, v noci sa modlila a každý deň začínala svätou omšou v neďalekom kostole San Frediano.

Fazule a chlieb

V čase Zitinho života trápil Taliansko hladomor. S jedlom zo zásob panstva sa preto delila s chudobnými a sama žila len zo zvyškov. Domáci pán to, samozrejme, nevedel a jedného dňa sa rozhodol, že nadišiel čas predať zásoby fazule. Zita, ktorá väčšinu rozdala hladujúcim, sa zľakla hnevu svojho živiteľa a modlila sa k Bohu. Keď však domáci pán prišiel skontrolovať zásoby, všetka fazuľa bola na svojom mieste. 

So Zitou sa spája aj legenda s chlebom. Raz vraj zostala v kostole dlhšie ako mala a nestihla pripraviť chlieb na pečenie. Ako však prišla do kuchyne, našla umiesené bochníky chleba, ktoré stačilo už len upiecť.

Aj preto sa uctieva ako patrónka pekárov. 

Neporušená

Zita zomrela pokojnou smrťou 27. apríla 1272. Traduje sa, že nad jej podkrovnou izbou sa v okamihu jej smrti objavila hviezda.

Rodina, ktorej poctivo slúžila 48 rokov ju už vtedy uctievala ako svätú, rovnako aj mnohí obyvatelia Luccy. Na jej príhovor sa udialo 150 zázrakov a svätou sa oficiálne stala v roku 1696. 

Jej telo ani po stáročiach nepodľahlo rozkladu a zostalo neporušené. Dodnes je vystavené k úcte v Bazilike San Frediano v Lucce. 

Olivový chlieb sv. Zity

Dodnes sa jej počesť zvykne piecť bochník chleba. Potrebujeme na neho 2 lyžičke droždia, jeden a pol čajovej lyžičky soli, 500 gramov hrubej múky, 75 mililitrov olivového oleja, rovnako toľko vermútu, dva decilitre vody, 200 gramov čiernych olív bez kôstky, jednu čajovú lyžičku sušeného tymianu, čerstvé listy šalvie, majoránky či tymianu a morskú soľ na dozdobenie. 

Zmiešame najprv suché potraviny (okrem olív a čerstvých byliniek), potom pridáme vermút, olej, vodu. Vymiesime mäkké, lepivé cesto, ak treba pridáme ešte trochu vody a necháme pár hodín kysnúť. Cesto potom položíme na naolejovanú pracovnú plochu a naolejujeme si tiež ruky.

Pridáme olivy a poriadne ich do cesta primiešame. Vyformujeme do tvaru bochníka a necháme znova nakysnúť. Posypeme ho hrubozrnnou morskou soľou, čerstvými bylinkami a pokvapkáme trochou oleja. Upečieme dozlatista vo vyhriatej rúre na 200 stupňov Celzia asi 35 - 40 minút.