Urobme si doma duchovné cvičenia

Duchovné cvičenia si počas pandémie môžeme urobiť aj v našej domácnosti. Naprklad ignaciánske exercície. Poradíme ako na to.
Jozef Šuppa, SJ 23.02.2021
Urobme si doma duchovné cvičenia

V byte si môžeme vytvoriť akýsi modlitbový kútik a potrebné ticho, lebo Boh hovorí v tichu. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Pápež František tvrdí, že rok 2021 je čas, ktorý nesmieme stratiť. Máme ho múdro prežiť. Každý čas, aj čas pandémie, môže byť pre nás darom, príležitosťou a šancou ľudsky aj kresťansky rásť a dozrievať.

Svätý Otec prízvukuje, že z pandémie nevyjdeme tí istí, vyjdeme buď lepší, alebo horší. Pápež Benedikt XVI. povedal: „Keď je v hre ľudský život, vždy je málo času. A v hre je vždy náš ľudský život.“

Duchovné cvičenia svätého Ignáca chcú byť v službe nášho života. Kríza dnešného človeka je najmä krízou zmyslu života. Človek začal experimentovať, ba hazardovať so svojím osobným, manželským, rodinným životom bez toho, aby zohľadňoval jeho zmysel a cieľ.

A práve duchovné cvičenia sú darom pre ľudí, ktorí chcú spoznať cieľ a zmysel svojho života a chcú si usporiadať život podľa Božej pravdy, ktorou je láska.

Exercície nás učia vyznať sa v sebe a duchovne rozlišovať, aby sme sa nedali viesť nezriadenými náklonnosťami, ale vôľou Stvoriteľa. Boh chce, aby sme mali život a mali ho v hojnosti, aby sme mali radosť, a to úplnú. Čím viac Ježiša poznáme a milujeme, tým viac sme schopní žiť skutočným životom.

S čím vstupovať do duchovných cvičení

Duchovné cvičenia si spravidla robíme v exercičných domoch, kde sú na to vytvorené podmienky. Pre tých, ktorí si ich tam nemôžu robiť, je možnosť urobiť si duchovné cvičenia v každodennom živote. Tie môžu trvať kratší alebo dlhší čas, niekoľko dní, týždňov, ba aj mesiacov.

Možno si ich robiť osobitne, každý sám, v malej skupine, aj doma v rodine. Predpokladom je opravdivá túžba osobne sa stretať s Bohom v modlitbe Božieho slova. K tomu nemožno nikoho nútiť.

Boh rešpektuje našu slobodu a chce sa s nami stretnúť a chce v nás pôsobiť v slobode a láske. Ďalej je dôležité, aby sme do duchovných cvičení vstupovali s vierou, že Boh k nám hovorí celkom osobne. Preto máme najprv počúvať, vnímať, aké myšlienky, túžby, city v nás Boh prebúdza, a potom na ne odpovedať.

V duchovných cvičeniach je najdôležitejšia modlitba, ktorou sa otvárame Bohu a chceme, aby ako Pán vstúpil do nášho života a bol nám cestou, pravdou a životom.

Ako si ich urobiť doma

Na duchovné cvičenia doma je potrebné si zvoliť a určiť, koľko dní im budeme venovať. Dobrou radou je radšej si zvoliť menej a splniť, čo si naplánujeme, ako si dávať príliš veľké plány, no nesplniť ich. Celý pôst môže byť vhodný, aby sme si denne vyhradili čas na modlitbu Božím slovom.

To záleží na každom z nás, možno si niekto môže vyhradiť iba piatok, sobotu, nedeľu či Svätý týždeň, alebo len jeden deň. Tiež si treba určiť miesto a pevný čas, ktorý venujeme modlitbe. Keď sa rodičia musia starať o malé deti, môžu sa dohodnúť, kedy sa každý z nich bude modliť.

V byte si môžeme vytvoriť akýsi modlitbový kútik a potrebné ticho, lebo Boh hovorí v tichu. Ak ho chceme naozaj počuť, musíme sa stíšiť. Inak sa môže stať, že ho nepripustíme k slovu. Je dobré vypnúť televízor, rádio, internet, mobil. Tento čas venujme iba Bohu.

Vieme, že to je náročné, lenže to je predpoklad dobre prežitých exercícií. Rovnako je potrebné dodržať čas na modlitbu a neskracovať ho ani príliš nepredlžovať. Do modlitby je dobré vstupovať so záujmom, čo nám Boh povie. Môžeme mu ako Samuel hovoriť: Hovor, Pane, počúvam ťa.

Nedajme sa odradiť, ak nám modlitba nejde. Ťažkosti v modlitbe nie sú prekážkou, ale výzvou čakať v pokore a dôvere, čo nám Pán povie. On môže hovoriť aj mlčaním, preto sa pred modlitbou stíšme, vzbuďme si vieru v jeho prítomnosť a prosme Ducha Svätého, aby sa v nás modlil.

Program duchovných cvičení

Program každého dňa môže tvoriť aspoň polhodinová modlitba Božím slovom, svätá omša, krátka adorácia v tichu (keď nemáme možnosť pred svätostánkom, tak doma pred krížom či obrazom Ježišovho Srdca), modlitba spytovania svedomia a exercičná spoveď.

Obsah duchovných cvičení

Kto už má skúsenosť s duchovnými cvičeniami a má k dispozícii knižku duchovných cvičení svätého Ignáca, môže si odtiaľ zvoliť meditácie, ktorými sa chce modliť. Ak má poznámky alebo materiály z duchovných cvičení, ktoré si už robil, môže sa k nim vrátiť a znova nimi prejsť.

Tiež možno využiť ponuku duchovných cvičení, ktoré aj v pôste ponúkajú rehoľné či iné cirkevné spoločenstvá. V tejto forme duchovných cvičení každý dostane materiál a kontakt na osobu, s ktorou pravidelne komunikuje a ktorá mu pomáha robiť si ich správne.

Možno využiť aj ponuku katolíckych vydavateľstiev, ktoré vydali knižky, pomocou ktorých sa možno naučiť meditovať, modliť sa Božím slovom, robiť si podľa nich duchovné cvičenia.

Jedným zo spôsobov, ako si robiť duchovné cvičenia, môže byť aj to, že si na rozjíma nie vezmeme niektorú časť liturgického čítania zo dňa.

A keby nám ani to nebolo možné, jednoducho si postupne premeditujme modlitbu Otče náš, Zdravas, Božie a cirkevné prikázania a sami zakúsime, ako sa nám stanú nielen bližšími, ale aj účinnejšími v našom živote.

Miniexercície

Napokon by som spomenul miniexercície – tak niektorí označujú modlitbu spytovania svedomia, ktorej nás učí svätý Ignác.

Predovšetkým treba zdôrazniť, že je to modlitba, nie príprava na spoveď ani prehrabávanie sa v hriechoch či nedokonalostiach. Je to modlitba, ktorou sa učíme s Bohom prežívať každý deň, ktorá nás robí vnímavými na jeho pôsobenie v udalostiach nášho života.

Svätý Ignác ju vkladá do piatich bodov:

1. Poďakovať za dobrodenia dňa.
2. Prosiť o Božie svetlo, aby sme prežitý deň videli Božím pohľadom.
3. Prejsť si myšlienky, slová a skutky dňa, ktoré sa nás najviac dotkli.
4. Odprosiť za to, kde sme nezmýšľali, nehovorili a nekonali tak, ako nás Boh učí vo svedomí, vo svojom slove a prikázaní.
5. Prosiť o milosť, aby sme sa mohli stávať lepšími ľuďmi.

Azda je dobré pripomenúť, že okrem všeobecného pohľadu na daný deň sa oplatí dlhšie venovať pozornosť jednej veci. Ide o niečo, čo nám bráni viac milovať Boha, blížnych a seba, teda, čo hatí náš rast. Väčšia pozornosť na jednu vec spôsobí, že sa zlepšuje celý náš život.

Dôležité je poznať pravdu o sebe

Vždy je dobré, keď máme kontakt s kňazom alebo so zodpovednou osobou, napríklad s rehoľnou sestrou, rehoľnými kňazmi alebo bratmi, ale tiež laikmi, ktorí majú skúsenosť s duchovnými cvičeniami a môžu nám pomáhať. V dnešných podmienkach možno využívať komunikáciu najmä cez internet alebo telefón.

Najhlavnejšiu a najdôležitejšiu prácu v duchovných cvičeniach koná sám Boh, Duch Svätý. Z našej strany je to úprimnosť, pravdivosť, dôvera, otvorenosť a vernosť v modlitbe, ochota dať sa viesť Božím Duchom, Božou pravdou, Božou láskou.

Rád zopakujem, že duchovné cvičenia neslúžia nato, aby sme sa posudzovali či moralizovali alebo porovnávali sa s druhými. Dôležité je poznať pravdu o sebe, ako nám ju zjavuje Božie slovo. Pretože najdôležitejšou pravdou pre nás nie je to, čo si myslia druhí, dokonca ani čo si myslíme my sami.

Najdôležitejšie je, čo si myslí o nás Boh. Svätý Ján Pavol II. zvykol hovoriť: „Nebojte sa pravdy o sebe. Je oveľa krajšia, ako si myslíte. Najväčšou pravdou o vás je, že Boh vás miluje.“

Z duchovných cvičení si môžeme vypracovať program malých, ale reálnych krokov, ktorými sa usilujme uskutočniť to, čo nám Boh dal poznať. Nedávajme si všeobecné predsavzatia typu: Od zajtra sa polepším.

Mohli by sme dopadnúť ako človek, ktorý si to napísal na papier veľkými písmenami a každé ráno, keď sa prebudil, potešil sa, že je to až od zajtra. Nie, teraz je čas milostivý, teraz je čas spásy.

Čo je výsledkom

Napokon môžeme povedať, že duchovné cvičenia svätého Ignáca nám ponúkajú:

• Múdrosť rozlíšiť pravdu od nepravdy.
• Vieru v konečné víťazstvo pravdy.
• Ochotu podľa poznanej pravdy žiť.
• Odvahu stať sa novým človekom.
• Chuť do nového života.
• Sviežosť vnímať všetko, čo je krásne.
• Schopnosť radovať sa zo života.
• Rozhodnosť stále začínať a stávať sa vytrvalým v dobre.

Napokon nám ponúkajú lásku, lebo bez lásky by bolo v našom živote všetko nezmyselné, a nádej, ktorá podľa pápeža Františka je skutočným liekom na pandémiu i na mnohé zlá, ktoré nás zasiahli, a svet ju dnes potrebuje rovnako ako vakcíny.

Ako sa modliť Božím slovom

1. Postavme sa do Božej prítomnosti: Pane, ty ma vidíš, počuješ a miluješ. Daj, nech tvoj Duch vedie k tebe všetky moje myšlienky, city i skutky.

2. Predstavme si miesto, kde sa bude odohrávať to, nad čím budeme meditovať.

3. Poprosme o to, čo chceme dosiahnuť v modlitbe.

4. Prečítame si Božie slovo a budeme vnímať, ktorá veta alebo slová nás oslovia. Modlime sa nimi – opakujme si ich v srdci a vnímajme, čo Boh hovorí, čomu nás učí a k čomu nás volá. Vo svetle Božieho slova sa zahľaďme na svoj život v konkrétnych situáciách a problémoch.

Ako odpovieme na Božie slovo? Ak nás niečo zaujalo, zostaňme pri tom tak dlho, kým cítime, že nás to napĺňa. Pamätajme, že dušu nesýti množstvo poznatkov, ale to, čo v modlitbe prežijeme.

5. Na záver si urobíme osobný rozhovor s Bohom: Čo mu chceme povedať? Za čo ďakovať, odprosiť a o čo prosiť?

Zakončime jednou z modlitieb: Otčenáš, Duša Kristova, Pod tvoju ochranu.

Určite je dobré, aby sme sa v modlitbe Božím slovom podobali Panne Márii, o ktorej čítame v evanjeliu, že si Božie slovo uchovávala vo svojom srdci a premýšľala o ňom. Ba viac, podľa Pána Ježiša bola šťastná, pretože počúvala a zachovávala Božie slovo.

To, čo prežijeme v modlitbe, nosme si vo svojom srdci a žime z toho aj pri bežnej činnosti dňa. Áno, i pri práci, upratovaní, varení, prechádzke prírodou. Modlitba je zárukou, že nestratíme Boží pohľad na udalosti, ktoré prežívame.

Modlitba je pre nás zdrojom svetla, múdrosti, nádeje, sily a lásky pri riešení denných situácií. Len keď sa modlíme Božím slovom, budeme mať v sebe Boží pohľad na svet, na svoju rodinu, na druhých, na svoje radosti aj bolesti, úspechy aj sklamania.

Bez modlitby Božím slovom prestávame byť Božími, sme iba ľuďmi tohto sveta. Keď chceme obnoviť svoj život aj život Cirkvi, potom potrebujeme čítať a modliť sa Božím slovom. A práve duchovné cvičenia nás pozývajú pravdivo a úprimne spoznávať, koho alebo čo nechávame žiť vo svojom srdci, vo svojej mysli, vo svojich vzťahoch.

Nejde o to, aby sme sa odsudzovali či moralizovali. Ide o to, aby sme sa videli v pravde Božieho slova, podľa ktorého nás Boh stvoril, aby sme milovali a boli milovaní. Nič iné nás nemôže urobiť šťastnými a ničím iným nemôžeme urobiť šťastnými druhých, iba láskou, ktorou nás Boh miluje a ktorou sa milujeme navzájom.

Pamätajme na slová pápeža Františka: „Božie slovo je živé – nezomiera ani nestarne, zostáva navždy. Tých, ktorí ho uvádzajú do praxe, chráni pred vnútorným starnutím. Je živé a dáva život. V Cirkvi je Božie slovo nenahraditeľnou injekciou života.

Toľko slov prúdi denne do našich uší, je ich možno až príliš veľa. Nemôžeme sa však zrieknuť Ježišovho slova večného života, ktoré potrebujeme každý deň.“

Keď si v rodine viacerí robíme duchovné cvičenia, odporúčam každému najprv sa modliť osobne a potom, ak je vôľa, slobodne sa podeliť o to, čo každého oslovilo v modlitbe Božím slovom.

To napomáha nielen k vzájomnému obohateniu sa, ale aj k lepšiemu poznaniu sa navzájom a k prehĺbenému a spoločnému prežívaniu viery, nádeje a lásky.