Ústavný sudca by mal mať odborné i morálne kvality

Čo je poslaním Ústavného súdu?

Primárnou úlohou Ústavného súdu je nezávislá ochrana ústavnosti. Má garantovať platnosť ústavy v celom právnom poriadku a jej nielen formálnu, ale najmä materiálnu nadradenosť nad ostatnými právnymi normami. Slovami nemeckého či českého Ústavného súdu má ústava a jej nosné princípy „prežarovať“ celým právnym poriadkom. Toto má zabezpečiť práve činnosť Ústavného súdu. Ten tým vytvára akýsi materiálny korektív demokratickej väčšiny v parlamente. Inými slovami má zabezpečiť, aby legitímne zvolená väčšina v parlamente nemohla zneužiť svoje postavenie na úkor jednotlivcov či názorových menšín v spoločnosti. Ústava má skrz činnosť Ústavného súdu predstavovať záruku základných práv každého z nás. V ponímaní slovenského ústavného systému je Ústavný súd nepochybne kľúčovou inštitúciou, a tak aj bol pri tvorbe našej ústavy koncipovaný.

Malo by sa pri výbere sudcov Ústavného súdu prihliadať aj na verejnú mienku o danom sudcovskom kandidátovi?

Bez akýchkoľvek debát je pri rozhodovaní o kandidátoch na sudcov Ústavného súdu verejná mienka významným faktorom, ktorý motivuje samotných poslancov Národnej rady SR (NR SR), ale v konečnom dôsledku aj prezidenta. Oba orgány sú totiž legitimované priamo občanmi a neustále sa nachádzajú v „politickej aréne“. Na to nie je možné zabúdať. Verejná mienka sa tak vo voľbe, aj keď nepriamo, nepochybne vždy prejaví, aj keď by nemala byť dominantná, pretože si musíme priznať, že aj s verejnou mienkou sa dá mediálne veľmi efektívne pracovať.

Zohráva morálny profil pri výbere nejakú úlohu alebo sa skôr prihliada na odborný profil?

Morálny profil je pri voľbe sudcu Ústavného súdu minimálne rovnako dôležitý ako odborné kvality uchádzača. Nie nadarmo sa vraví, že veľa vecí sa dá naučiť, no z nemorálneho človeka sa morálny spraviť nedá. Jedine vysoké nároky ako na morálku, tak aj na odborné kvality kandidátov môžu prispieť k zlepšeniu fungovania Ústavného súdu, a tým aj priamo celého ústavného poriadku u nás.

Má morálka svoje miesto aj v právnom prostredí, ktoré je ohraničené právnymi normami?

Určite áno. Právny pozitivizmus na začiatku 20. storočia a najmä jeho radikálna podoba, ako napríklad čistá právna náuka, ktorá sa snažila oddeliť právo od akýchkoľvek morálnych väzieb, sa ukázala ako kontraproduktívna. Tento prúd myslenia vyústil do legalizovanej nespravodlivosti v 30. rokoch 20. storočia vo viacerých krajinách Európy a napokon aj celého sveta. Druhá svetová vojna a hrôzy, ktoré z nej vyplynuli, podnietili akceptáciu nevyhnutnosti prepojenia základných materiálnych princípov spravodlivosti s právom. Vznikli koncepty materiálneho právneho štátu či fundamentálnych hodnôt. Ich porušenie je v mnohých krajinách, verím, že vrátane aj tej našej, absolútne neprípustné. Práve v tomto dozorovaní dodržiavania hlavných ústavných hodnôt hrá Ústavný súd centrálnu úlohu.

Je vhodné, aby bol sudcom človek, ktorý svojím doterajším verejným pôsobením polarizuje spoločnosť?

Odpoveď na túto otázku treba zvážiť v každom konkrétnom prípade. Práve minimalizovaniu sudcov Ústavného súdu, ktorí by polarizovali spoločnosť, slúži komplikovaný proces ich voľby, keď v prvom rade NR SR a následne prezident musia posúdiť každého kandidáta. Osoba, ktorá extrémne polarizuje spoločnosť, má preto aj extrémne nízke šance sa na Ústavný súd dostať. Je to odôvodnené aj vyššie uvedenými úvahami, pri ktorých politické zložky moci (NR SR a prezident) nepochybne berú do úvahy aj mienku a „tlak“ verejnosti.

A je vhodné, aby sa ústavným sudcom stal politik? Napríklad pre možné podozrenia, že by pre svoju niekdajšiu politickú príslušnosť mohol rozhodovať tendenčne?

Politik na Ústavnom súde je vždy riziko, a preto k nemu treba pristupovať opatrne. Avšak nie je politik ako politik. Preto nie je vhodné ich apriori vylučovať zo zvažovania. Treba sa zamerať na každého kandidáta a vždy náležite posúdiť, či jeho charakter a doterajšia profesionálna dráha dávajú dostatočné záruky na to, že sa na Ústavnom súde bude správať nezávisle a nestranne. Je jasné, že človek, ktorý žil desaťročia aktívnym politickým životom, sa nezmení v apolitického (t. j. nezávislého) sudcu deň po vymenovaní. Súčasne však platí, že človek, ktorého život je postavený na hodnotách a zásadách, ktoré v živote neohýbal a pevne si za nimi stál, má všetky predpoklady na to, aby sa stal plnohodnotným sudcom Ústavného súdu, a to aj napriek jeho predchádzajúcej politickej kariére.