Útočná vojna nemôže byť spravodlivá

Morálna teológia tradične rozlišuje spravodlivú a nespravodlivú vojnu a útočnú a obrannú vojnu. „Útočná vojna, pri ktorej niekto niekoho napadne, nemôže byť nikdy spravodlivá. Ten, kto zaútočil ako prvý, je agresor a je jedno, aké dôvody si na to vymyslel,“ hovorí Ivan Šulík.

Na margo obrannej vojny vysvetľuje: „Keď mňa ako krajinu niekto napadne, nebudem sedieť so založenými rukami a nedám sa zmasakrovať a zničiť. V tomto prípade, keď zlyhali všetky iné dostupné prostriedky vrátane diplomacie, je dovolená obranná vojna. Takáto vojna, keď sa krajina bráni voči agresorovi, je spravodlivá.“

PODMIENKY OBRANNEJ VOJNY

Pri oprávnenej obrannej vojne musia byť splnené prísne podmienky. „Sú štyri a musia byť splnené všetky súčasne, nielen jedna z nich,“ zdôrazňuje Ivan Šulík.

Prvá podmienka je, že škoda spôsobená agresorom národu alebo spoločenstvu národov musí byť trvalá, ťažká a istá. „Táto podmienka je splnená, keď niekto napadol moju krajinu a chce si ju podrobiť.“

Druhá podmienka je splnená, keď sa všetky ostatné prostriedky, ako konfliktu zabrániť a ukončiť ho, ukážu ako nepoužiteľné alebo neúčinné. „Teda keď ma niekto napadol, bojuje proti mne, bombarduje moju krajinu a nechce si sadnúť k rokovaciemu stolu.“