Utrpenie neodníma človeku dôstojnosť

Výzvou pre všetkých kresťanov je spájať sily v duchovnej službe v nemocniciach. Snímka: Človek a Viera/Klára Kalinová
Prečo je dôstojnosť pacienta jedna z priorít v prístupe zdravotníkov a kňazov k chorému?
Z Božieho zjavenia, ktoré je obsiahnuté vo Svätom písme, vieme, že človek je stvorený na Boží obraz. To je počiatok jeho dôstojnosti. Utrpenie mu túto hodnotu neodníma. Evanjeliá nás vedú k porozumeniu, že Kristus dal svojím utrpením zmysel aj utrpeniu človeka.
Sme teda pozvaní viac chápať svoj život a objaviť svoju dôstojnosť spolu s Kristom aj v utrpení. A zdravotníci, najmä pokiaľ sú veriaci, sú vo svojej profesii pozvaní byť pomocníkmi tohto nachádzania dôstojnosti ľudskej osoby.
Ako pomôcť chorému, ktorý nenadobúda úľavu a stráca nádej?
Sprevádzať, vytrvalo sprevádzať! Zostávať, i keď sa ich zmocňuje zúfalstvo a beznádej. Schopnosť vedieť byť nablízku, rozpoznať, akým spôsobom byť prítomný, a ustupovať od svojich predstáv o trpiacom – to všetko vytvára predpoklad, aby sa začala odohrávať premena v podobe úľavy a prijatia.
Treba sa naučiť reč, ktorá je vyjadrovaná skutkami milosrdenstva. A po tichu, po pochopení situácie môže prísť na rad i slovo, ktoré bude mať moc.
Je rovnako dôležité, aby nemocniční kapláni vedeli do duchovnej starostlivosti zahrnúť aj rodinných príslušníkov pacienta či nemocničný personál?
Ak chceme mať dobre liečeného pacienta, potrebujeme na to náležité vybavenie a nástroje. Duchovnou výbavou trpiacich je aj ich rodina a nástrojmi v liečbe sú členovia nemocničného personálu. Takže áno, je to dôležité.
Aké skúsenosti máte z pastorácie chorých vy? Máte pre pacientov i nemocničných kaplánov slová povzbudenia?
Snažím sa mať čas i pochopenie pre nemocničných kaplánov. Ich služba v nemocniciach je veľmi náročná – aj touto cestou im chcem vyjadriť veľkú vďaku za to, čo robia. A viem, že už len to, že som s nimi alebo si nájdem pre nich čas ako spolubrat v kňazstve, znamená pre nich veľa.
S pacientmi som menej, ale keď idem za niekým do nemocnice, vidím, ako sa teší každému milému slovu povzbudenia. Osobne som špeciálnu pastoráciu v nemocnici nikdy predtým nerobil, preto sa mám čo učiť od kňazov, ktorí ju vykonávajú.
Čo je dnes podľa vás najväčšia výzva pre Katolícku cirkev na Slovensku, aby mohla plniť Kristovu výzvu „chorých uzdravujte“?
Katolícka cirkev podobne ako všetky kresťanské cirkvi na Slovensku sú Duchom Svätým pozývané vstúpiť do sveta trpiacich, opustených a marginalizovaných. V sekulárnych kultúrach história nepotvrdila schopnosť chápať zmysluplnosť života v utrpení.
Súčasnosť nás veriacich opäť stavia pred výzvu nájsť odvahu a ponúkať v zdravotníckych systémoch cestu pre dôstojnosť ľudského prežívania na zemi. Všetci kresťania sa potrebujeme veľa učiť a spájať sily v duchovnej službe v nemocniciach na Slovensku – to je asi najväčšia výzva
Liečiť chorých uzdravovaním vzťahov
„Nie je dobre byť človeku samému,“ tieto biblické slová pripomína pápež František v tohtoročnom posolstve k Svetovému dňu chorých. Prvá starostlivosť, ktorú v chorobe potrebujeme, je blízkosť plná súcitu a nehy. Preto starostlivosť o chorého znamená najmä starostlivosť o všetky jeho vzťahy: s Bohom, s druhými – rodinou, priateľmi, zdravotníckymi pracovníkmi –, so stvorením, so sebou samým. „Je to možné?“ pýta sa pápež a hneď aj dáva odpoveď: „Áno, je to možné, a my všetci sa máme snažiť o to, aby sa tak stalo. Pozrime sa na obraz milosrdného Samaritána, na jeho schopnosť spomaliť krok a stať sa blížnym, na jeho nehu, s ktorou tíši rany trpiaceho brata.“ Ústredná pravda nášho života je, že sme prišli na svet, pretože nás niekto prijal, sme stvorení pre lásku, sme povolaní k spoločenstvu a bratstvu. „Tento rozmer nášho bytia nám poskytuje oporu najmä v časoch choroby a krehkosti a je to prvá terapia, ktorú všetci musíme prijať, aby sa vyliečili choroby spoločnosti, v ktorej žijeme.“ Tým, ktorí prežívajú chorobu, pápež hovorí: „Nehanbite sa za svoju túžbu po blízkosti a nehe! Neskrývajte ju a nikdy si nemyslite, že ste pre druhých príťažou. Stav choroby nás všetkých vyzýva, aby sme sa vymanili z hektického tempa, v ktorom žijeme, a znovuobjavili seba samých.“ Na záver Svätý Otec zdôrazňuje, že chorí, slabí a chudobní sa nachádzajú v srdci Cirkvi a musia byť aj v centre našej ľudskej pozornosti a pastoračnej starostlivosti. „Nezabúdajme na to! A zverme sa Najsvätejšej Panne Márii, Uzdraveniu chorých, aby sa za nás prihovárala a pomáhala nám byť tvorcami blízkosti a bratských vzťahov.“
–RED–, –TK KBS–