Už sme sa upokojili

Druhá vlna dospievania v živote človeka sa označuje ako adolescencia. Ambície, ochota klásť si vysoké ciele predurčujú vývinové obdobie za čas, v ktorom sa rozhoduje o úspešnosti v živote, a to aj v duchovnom. 
Peter Slovák 18.11.2019
Už sme sa upokojili

Ilustračná snímka: unsplash.com/Quino Al

Americký psychológ a prvý prezident Americkej psychologickej asociácie Granville Stanley Hall (1844 – 1924), ktorý sa primárne zaoberal vývinom detstva a dospievania, sa o adolescencii vyjadril:  „Adolescencia je stav, keď v ľudskej duši proti sebe zápasia o nadvládu najlepšie a najhoršie impulzy.“ Dospievajúci, takmer dospelý človek je na rázcestí, keď sa má rozhodnúť.

U adolescentného človeka môžeme pozorovať dokončenie zmien telesného vývinu. Rast sa spomaľuje a blíži sa k vrcholu. Výrazne sa odlišuje telesná stavba dievčat a chlapcov. Proporcia postavy sa úplne mení na podobu dospelého muža a ženy. V oblasti motoriky akcentuje zručnosť v manipulatívnych činnostiach. Silu, rýchlosť, pohybovú koordináciu a zmysel pre rovnováhu podporuje nárast svalovej hmoty.  
 
Kvalita vizuálneho vnímania je na veľmi vysokej úrovni. Adolescent upúšťa od nekontrolovanej predstavivosti, ktorá bola skôr doménou pubescenta. Predstavy sú menej živé, všeobecnejšie.  

Adolescencia sa rovná pružnosť

Fluidná inteligencia sa blíži k maximálnym výkonom. To znamená, inteligencia, ktorá sa spája s elasticitou uvažovania a obratnosťou riešenia. Adolescent je schopný zvládnuť a adaptovať sa na nové situácie. Zahŕňa procesy uvažovania, osvojovania si úplne nových vedomostí. Chýbajú mu ale skúsenosti, aj preto kryštalická inteligencia sa nachádza v úzadí.

Myslenie je pružné a tvorivé. Do značnej miery ho však ovplyvňuje vzdelanie, kultúrne a spoločenské záujmy. Pre obdobie adolescencie je príznačná expanzia  abstraktného myslenia, ktoré sa zdokonaľuje vzdelávaním. Adolescent dokáže pracovať s abstraktnými pojmami, ako spravodlivosť, pravda, právo, slušnosť. Nestačí mu hovoriť o láske, ktorú by pubescent zosobnil v konkrétnej osobe.

Potrebuje rozvinúť jej prejavy, slovnými ornamentmi ilustrovať príčiny vzniku a dôsledky na vlastný život a vzťahy s inými. Pri riešení úloh sa adolescenti neuspokoja s jedným spôsobom riešenia. Sú schopní vytvárať hypotézy, ktoré nevychádzajú z reálnej skutočnosti. Dokážu premýšľať o myslení. 
Pozitívne vyprofilované myslenie ovplyvňuje postoj dospievajúcich k svetu. Porovnáva existujúce pomery s tým, čo by mohlo a malo byť. Vie poskytnúť zdravé kritické hodnotenie. 


Stratili sa v bludisku

Niekedy však možno u adolescenta pozorovať nespokojnosť, sklamanie, nejasné túžby, pesimizmus z nejasnej budúcnosti. Moment neistoty môže vyústiť do vegetatívneho stavu už dospelej osoby. Vonkajším prejavom je narastajúci počet mladých, ktorí sa nevedia tvárou postaviť životu. Spoliehajú sa na svojich rodičov a úmyselne využívajú výhody ich starostlivosti.

Štatistiky hovoria, že Slováci zostávajú pri svojich rodičoch približne do 31. roku života, a tak v tomto ukazovateli dominujú v krajinách stredoeurópskeho regiónu. V celoeurópskom meradle sa nachádzame na treťom mieste. Kým v krajinách Škandinávie sa mladí osamostatňujú okolo 21. roku života, v štátoch južnej Európy ako napríklad Chorvátsko či Malta, je to približne okolo 32 rokov.

Sociologické vyjadrenia k tomuto fenoménu sú spojené s termínom takzvanej stratenej generácie. Vojnovú stratenú generáciu nahradila ekonomická. Napriek vzdelaniu mladí sú bez práce, možnosti budovania kariéry.  Bez vízie budúcnosti nastáva akási nerovnováha a kontraproduktívny zlom v živote. Je tu nebezpečie, že zostanú pasívni a o to viac budú zraniteľní zo strany rôznych ideológií a politických demagógií, čo môže rozpútať nepokoje a následne spoločenskú nestabilitu.  

 
Využiť potenciál mladosti 

Pápež František sa často prihovára mladým: „Kristus žije. On je našou nádejou i tou najkrajšou mladosťou tohto sveta. Všetko, čoho sa on dotkne, sa stáva mladým, stáva sa novým, napĺňa sa životom“ (apoštolská exhortácia Christus vivit). Vie, že oslovenie Ježišom je cesta. Ak si chceme získať mladých, musíme viesť s nimi diskusiu. V tej chvíli sa dajú získať aj pre duchovný život.

Ich verbálny prejav je veľmi pestrý. Jeho zdokonalenie závisí od motivácie, vzdelania, inteligencie i sociálneho prostredia, v ktorom žije a pracuje. Človek v období vrcholiaceho dospievania (17/18 až 20 rokov) sa vyjadruje pestro, plastickejšie, hoci niekedy expresívne. Reč má väčší rozsah, výstižnosť aj hlbší obsah. Hlučnosťou prejavu túži presadiť zmenu. Ale najmä, aby mu porozumel druhý.  

Prirodzený spôsob socializácie v tomto veku  predpokladá uvoľnenie sa zo závislosti od rodičov a vytvorenie diferencovaných vzťahov k vrstovníkom oboch pohlaví. I keď svoje tu zohráva už spomínaný fenomén, predsa len vo väčšine populácie mladých adolescentov prevláda zjavná emancipácia, uplatňujúca sa v utvrdení povolania, ale aj nadviazaní oveľa hlbších a intímnejších vzťahov s predpokladom založenia rodiny. 

Veľmi senzitívne je etické cítenie, dotvára sa takzvaná praktická morálka. Pohľad na problém  dobra a zla je čistý, bez skreslenia. Platnosť mravných princípov spravodlivosti, statočnosti je pre adolescenta nadovšetko. Niekedy z toho pramení až fanatizmus pravdy, hoci sa jeho činy s týmito princípmi nemusia zhodovať. Nevníma okolnosti, situáciu, súvislosti vzťahov, v ktorých sa človek mohol ocitnúť.

Má sklony kriticky hodnotiť prejavy okolia, k asketizmu, reformátorstvu a presadzovaniu všetkých „anti“. V naturálnej podobe až  nevysvetliteľný sklon k bezohľadnosti. Citový život má jasné kontúry predstáv o budúcnosti. Z predchádzajúcich vývinových období sa ukazuje nezastupiteľné miesto komplementárneho doplnenia výchovy zo strany oboch rodičov.

Svet muža je odlišný, a ak napríklad dcéra netrávi v hlbšom rozhovore čas aj s otcom, často jej zostáva poznanie, že mužský svet je len miestom moci, požiadaviek, agresivity, podmienenej lásky a selektívnej pozornosti. A naopak, ak muž nevedie dialóg aj s matkou, veľmi ťažko získa citlivosť pre pochopenie emocionálne senzitívneho vnímania svojej manželky.

Ešte nie sme ukotvení   
                 
U dievčat v tomto veku sa skôr ešte môžeme stretnúť s tendenciou únikových snov. Stále je tu riziko, že sa nedokážu prispôsobiť ťažkostiam života a vlastným neistotám. Vyriešenie problémov vidia v úniku, niekedy až v extrémnej podobe. Suicidálne úmysly vznikajú často po vážnych konfliktoch s najbližšou osobou, po citovom zranení, niekedy aj pri problémoch v spoločenskom uplatnení.

Často však môže ísť o postrašenie blízkych. Demonštračné pokusy sú aj volaním o pomoc; výsledkom nedostatočnej adaptácie na nové životné podmienky a postupné prevzatie zodpovednosti. Pracovnú a záujmovú nezávislosť považujú za prioritu.

Hoci dnes je štatistické zastúpenie manželských párov vo veku adolescentov veľmi nízke, ukazuje sa, že pokiaľ obaja manželia nie sú hodnotovo ukotvení, mravne zrelí, môže sa manželský život skončiť sklamaním. Aj preto, že adolescentné osoby nezriedka prenášajú vlastné ideály do zbožňovanej osoby. Po spoznaní životnej reality,  problémov, ťažkostí a obmedzení sa ľahko naruší nestabilný cit, čo môže byť príčinou odcudzenia a rozvrátenia manželstva. 

„Buď tam, kde si, a to celkom a naplno. Život nespočíva vo včerajšku a ani sa neskrýva v zajtrašku. Je v prítomnosti.“ Slová Anthony de Mella by mohli charakterizovať nielen prežívanie adolescentného človeka, ale aj ponúknuť impulz pre životaschopnosť, ktorá je mu v tejto etape života daná zhora.