V chorobe im pomohla viera

„Deň, keď mi zistili, že mám onkologické ochorenie, bol dňom mojich narodenín,“ spomína kňaz Vladimír Maslák na chvíľu, keď sa dozvedel nepriaznivú diagnózu. Boha sa vtedy pýtal, či je to dar, alebo napomenutie.

„Uvedomil som si, že na narodeniny sa dávajú len dary. Preto som začal ďakovať Pánu Bohu za osemnásť rokov radostného detstva v rodine, kde bolo jedenásť detí. Ďakoval som za rodičov a súrodencov, za dobré vzťahy medzi nami.“

ODOVZDAL TO PÁNOVI

Niektorí v takýchto situáciách nanovo objavujú cestu k Bohu, Vladimír Maslák však týmto smerom putoval aj pred diagnózou. „Prítomnosť Pána v mojom živote je tým najsilnejším lanom, na ktorom drží všetko ostatné. Odovzdal som vtedy Bohu celý svoj život. Dal som mu všetko, čo som mal.“

V náročnej životnej etape cítil oporu nielen zo svojho vzťahu s Bohom, ale pomáhala mu aj duchovná podpora blízkych. „Viem, že sa vtedy za mňa intenzívne modlili moji súrodenci, hlavne sestry, a určite aj mama. Myslím si, že sa prihováral i otec, ktorý bol už v tom čase vo večnosti.“

V súčasnosti sa Vladimír Maslák v rámci občianskeho združenia Dobrý pastier venuje ľuďom, ktorí sú na okraji záujmu spoločnosti. Takisto majú rôzne diagnózy a komplikované životné osudy. Aj pri nich si počína podobne ako vo svojom prípade.

„Problémy druhých odovzdávam na svätostánok tomu, ktorý má moc. Modlíme sa, ale hlavne ďakujeme za všetko, čo Boh pre nás robí. Nech je za to oslávený.“

RAKOVINE ČELILA AKO DIEŤA

Monika Procházka Ujlacká si onkologickú diagnózu vypočula ako jedenásťročná. „Popravde, vtedy som nevnímala, že bojujem s ťažkou chorobou. Celé mi to pripadalo iba ako dlhšie obdobie, ktoré ma v nemocnici čaká a musím to vydržať. Strach tam bol, ibaže kdesi vzadu v  hlave,“ spomína Monika.