V chráme sú vzácne kresťanské mozaiky

Išlo o mozaikovú výzdobu, zlatá mozaika zdobila aj pôvodnú kupolu, ktorá okrem nej obsahovala len kríž v medailóne a hviezdy. Fragmentárne zachovaná výzdoba raného obdobia sa uchováva v priestore nedostupnom pre verejnosť.

O figurálnu mozaikovú výzdobu sa zaslúžil najmä cisár Justinián I. v polovici 6. storočia. Vznikli najmä zobrazenia Krista, Bohorodičky a apoštolov. Podľa zachovaných prameňov boli v chráme aj naratívne evanjeliové scény a cyklus 12 byzantských sviatkov.

Bohorodička, Kristus i cisári

V období prvej vlny obrazoborectva v 8. storočí neboli dopĺňané žiadne figurálne mozaiky, tie vznikli až po víťazstve ortodoxie v roku 843, z ktorých sa niektoré zachovali vďaka reštaurátorským prácam v 19. a 20. storočí.

Interiéru chrámu dominuje centrálna kupola s mozaikou z 11. storočia, ktorá zobrazuje polpostavu Pantokratora s medailónmi Bohorodičky a anjela po stranách nad cisárskou bránou, Konštantína I. a Justiniána I. s Bohorodičkou, Krista na tróne medzi Konštantínom IX. a jeho manželkou cisárovnou Zoe.

Apsidu zdobí v kupole mozaika Bohorodičky na tróne s malým Ježišom – Theotokos s anjelmi po bokoch, a mozaika Leva VI. kľačiaceho pod Pantokratorom.

V roku 1989 boli objavené aj zvyšky mozaiky, ktorá zobrazovala cisára Jána V. a jeho manželku, Bohorodičku a sv. Jána Krstiteľa.

Patrí do dedičstva UNESCO

V rokoch 1847 – 1849 prešla stavba generálnou rekonštrukciou pod vedením talianskych architektov Gaspara Trajana Fossatiho a Giussepeho Fossatiho, ktorí odkryli časti mozaikovej výzdoby a vybudovali sultánovu lóžu v bočnej lodi.

Niektoré mozaiky poznáme len z fossatiovských náčrtov. V tomto období vzniklo aj osem zelených terčov zdobených islamskou kaligrafiou od Mustafu Izzata, ktorý vytvoril aj kaligrafiu citátu z Koránu vo vrchole kupoly.

Spolu s ďalšími pamiatkami v Istanbule je Hagia Sofia súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. UNESCO sa pridalo k odporcom premeny chrámu na mešitu.

V tieto dni sme boli svedkami zmeny chrámu, ktorý 85 rokov slúžil ako múzeum, na mešitu: vytvorili sa dva oddelené sektory – ženský a mužský, zaobstarali sa modlitbové koberce, v pláne bolo aj zakrytie výzdoby s kresťanskými motívmi, aby nerušili moslimov pri modlitbe.

Vyprázdnením budovy od symbolov kresťanskej viery zostáva táto sakrálna architektúra veľavravným svedkom politizácie náboženstva.