V právach by sme si mali byť rovní

Kto je žena a  kto je muž? Otázka, na ktorú ľudia dlho nepotrebovali odpoveď. Mnohí sa, naopak, nazdávali, že rozdelenie je také jednoznačné, že v názoroch i konaniach skĺzli do stereotypov.

Do diskusie o predsudkoch však prišla súčasná rodová ideológia, ktorá okrem iného hlása, že na vrodenom biologickom pohlaví nezáleží. Je preto potrebné rozlišovať dve podoby témy rodovej rovnoprávnosti.

AKADEMICKÝ A POPULISTICKÝ POHĽAD

Rozdiel medzi nimi vysvetľuje lekár, profesor sociálnej práce a súčasný komisár pre deti Jozef Mikloško:

„Definícia rodovej ideológie je závislá od toho, z akej perspektívy sa na to pozeráme. Z pohľadu akademického a sociálneho kontextu ide o rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami a s tým spojenú diskusiu o tradičných rodových rolách, kým politici a niektorí ideológovia tento termín často vnímajú ako narušenie spoločenských hodnôt týkajúcich sa rodiny, pohlavia a  sexuálnej identity.“

Pripomína, že rodová ideológia je často zneužívaná na polarizáciu spoločnosti.

„Ak to berieme tak, že medzi mužmi a ženami je rovnoprávnosť, je to správne. Ak presadzujeme názor, že si môžete vybrať pohlavie podľa toho, ako sa momentálne cítite, tak je to ideologický, ničím nepodložený názor, ktorý výrazne polarizuje spoločnosť – viď nedávna olympiáda.“

VNÍMANIE HROZBY

Pri téme rodovej ideológie vnímame v kresťanskom prostredí najmä hrozbu. Tá podľa profesora sociálnej práce spočíva najmä v prílišnom zjednodušovaní tejto témy alebo, naopak, vo vyvolávaní strachu z dôsledkov, čo vedie k nedorozumeniam.

„Hrozbou je nesprávna interpretácia, ktorá má za následok polarizáciu spoločnosti a nenávisť. No nebezpečenstvo vidím tiež v dôsledkoch na deťoch a v náraste duševných porúch.“

Jozef Mikloško pripomína, že pri téme rodovej rovnosti sa zo všeobecného hľadiska rozprávame najmä o rodových právach a o rovnoprávnosti. „A to nemám na mysli iné kultúry či krajiny iných náboženstiev. Zoberme si, že napríklad vo vyspelom Švajčiarsku získali ženy volebné právo až v roku 1971. V právach by sme si mali byť rovní a v delení úloh nápomocní a spolupracujúci. To je celé.“

Ako veľký problém vníma otázku rodovej identity. „Ako človek, ktorý sa dlhé roky venoval vede a výskumu, musím konštatovať, že filozofia rodovej identity nemá žiaden vedecký základ a je to vedecký nezmysel. Vyberať si pohlavie podľa toho, ako sa cítim, prináša do spoločnosti nepredstaviteľný chaos.“

ČO SO STEREOTYPMI

Ako by sa teda malo pristupovať k  téme rovnosti medzi mužmi a ženami bez pretláčania ideologického podfarbenia?

„Hlavne nevylejme s vaničkou aj dieťa. Meňme patologické stereotypy a to, čo je osvedčené, nemeňme, pretože tým škodíme deťom. Skutočne je nevyhnutné, aby ženy v rámci emancipácie nechali novorodencov mužom a utekali robiť napríklad, keď to preženieme, do bane? Alebo naopak: prečo by mali byť domáce práce ženskou doménou a nie doménou všetkých, ktorí v tej domácnosti bývajú?“ pýta sa Jozef Mikloško.

Zároveň pripomína, že podľa „zákona prírody“ muži nevedia nahradiť ženy úplne vo všetkom a rovnako tak ženy mužov. „Pre dieťa je preto dôležité, aby malo ženský aj mužský vzor. Aj keď vyrastá v jednorodičovskej rodine.“