V Pražskej lorete precítite pozemský život Matky Božej

Loretánsky kostol v Prahe je tak trochu ukrytý v zadnej časti pútnického miesta pražskej mestskej časti Hradčany.

Aj preto si návštevníci hlavného mesta väčšinou hneď nevybavia exteriér chrámu, ale predovšetkým krásny rokokový interiér kostola.

Stavbu chrámu Narodenia Pána financovala grófka Kateřina z Lobkowicz (1594 – 1653). Zároveň v ňom iniciovala aj založenie loretánskej kaplnky.

Kostol navrhol taliansky architekt Giovanni Domenico Orsi (1634 – 1679), ktorý významne ovplyvnil sakrálnu barokovú architektúru Prahy. Posvätený bol 25. marca 1631.
 

Loreta

Ako je známe ústredným prvkom lorety je „svätá chyža“, v podobe malej stavby, pripomínajúcej nazaretský domček, kde žila Panna Mária.

Loretánsky dom označovaný ako Santa casa je budova, ktorá pôvodne stála v Nazarete v Palestíne a bola svedkom tajomného a posvätného okamihu vtelenia.

Tu bývala Svätá rodina po návrate z egyptského vyhnanstva a Panna Mária tu žila až do Ježišovej smrti. Pre kresťanov sa Máriin dom stal miestom duchovnej úcty. Žiaľ, aj terčom opakovaných útokov Saracénov.

Výskum ukázal, že tri steny pôvodného domu v Nazarete, priliehajúce k skale, boli ešte v roku 1291 rozobraté pútnikmi a loďou po častiach prevezené najprv do Dalmácie a neskôr, v roku 1294, do Loreta pri Ancone v Taliansku.

Za týmto činom významne stála rodina Angeli, čo pravdepodobne spôsobilo vznik legendy o zázračnom prenesení anjelmi, ktoré sa často zobrazuje v umeleckých dielach.

V interiéri pražského loretánskeho domčeku sa podľa všetkého  nachádza niekoľko trámov a tehál pochádzajúcich priamo z talianskej Lorety.

Základný prvok lorety v Prahe - „svätú chyžu“ pôvodne iba vymaľovali a až neskôr obohatili sochami starozákonných prorokov, ako aj výjavmi zo života Panny Márie.

Začiatkom 18. storočia bola obohnaná barokovým priečelím pod dohľadom architektov nemeckého pôvodu Kryštofa Dientzenhofera (1655 – 1722) a jeho syna Kiliána Ignáce Dientzenhofera (1689 – 1751).
 

Kostol známy aj zvonkohrou

V súčasnosti sa v priestoroch chrámu nachádza veľmi hodnotná zbierka liturgických predmetov, najmä monštrancií.

Hlavný oltár kostola zdobí pravdepodobne replika renesančného obrazu od talianskeho maliara Filippa  Lippiho (1406 – 1469).  Klaňanie Dieťaťa Ježiša v tepanom rokajovom ráme a sochy sv. Jozefa, sv. Jáchyma, Nebeského Otca a Božích anjelov od sochára M. Schönherra (1701 - 1743).

V chóre sa nachádzajú dva bočné oltáre sv. Felicissima a sv. Marcie s veľkými relikviármi.

Ku koloritu kostola rozhodne patrí aj typická zvonkohra, ktorá po prvý raz zaznela 15. augusta 1695. Ide o najväčšiu zvonkohru, ktorú na objednávku kapucínov zostavil v roku 1694 hodinár Petr Neumann.

Pozostáva  z tridsiatich zvonov a zvončekov uliatych v Amsterdame, umiestnených na priečelí hodinovej veže.

Nie je zvyčajne prístupná, pretože hodinový stroj úplne vypĺňa priestor vo zvonici a jeho prevádzka by mohla byť pre návštevníkov nebezpečná.

Mechanizmus zvonkohry funguje na princípe kovového valca, ako to poznáme z flauty. Vo valci sú rôznymi spôsobmi umiestnené kolíky, ktoré svojím tvarom a polohou na valci visia na tyčiach.

Fungovanie stroja v systéme tyčí a prevodov je úplne originálne. Vo väčšine porovnateľných zvoníc v Európe sa v priebehu storočí vždy do mechanizmu zasahovalo a jednotlivé časti zvoníc boli prestavané alebo elektrifikované.

Zvonkohra v pražskej lorete je však úplne originálna ako na začiatku svojej existencie. A funguje rovnako ako pred viac ako tromi storočiami.

V súčasnosti zvonkohra hrá každú hodinu od 8. do 18. hodiny mariánsku pieseň Pozdravujeme ťa tisíckrát. V nedeľu o 15.30 hodiny si prítomní na Loretánskom námestí môžu vypočuť vystúpenie carillionneura – hráča na zvonkohre. Vždy zahrá niekoľko piesní.

Na zvonkohre vraj kedysi hrával český pesničkár a hudobný skladateľ Karel Hašler (1879 – 1941) a viažu sa k nej i viaceré staropražské povesti či legendy.