V Šaštíne to dirigenti i zbor zvládli na výbornú

Róbert Mésároš ako jeden z dirigentov objasňuje zrod hudobného zboru, ktorý sprevádzal slávnosť: „Myšlienka poskladať ,pápežský‘ zbor z viacerých telies prišla od pátra Vlastimila Dufku, SJ, ktorý pozval aj jednotlivé zbory.

Myslím si, že okrem ochoty a schopnosti naštudovať potrebný repertoár bola v hre aj logistická otázka, keďže päť mimobratislavských zborov sa muselo zúčastniť na viacerých spoločných skúškach v Bratislave a na jednej priamo v Šaštíne.“

Čo sa týka samotnej prípravy, Róbert Mésároš vysvetľuje: „Približne šesť týždňov pred návštevou Svätého Otca dostali všetci speváci notový materiál, ktorý sa museli so svojimi zbormajstrami naučiť.

V poslednú augustovú sobotu mal celý zbor prvú spoločnú skúšku v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke, kde nás veľkoryso prichýlili. Ďalšie dve soboty sa skúšalo už aj s orchestrom.

Všetky skúšky mali vynikajúcu atmosféru, bolo cítiť nadšenie a radosť spevákov i muzikantov. Deň pred 15. septembrom sme už skúšali priamo v Šaštíne, kde sme pracovali aj so zvukármi, ktorí odviedli vynikajúcu prácu.“

Dôležitá bola ochota, hrdosť a entuziazmus

Spevácky zbor sprevádzal 26-členný orchester zostavený z hráčov pôsobiacich v rôznych profesionálnych zoskupeniach.

O náročnosti prípravy Róbert Mésároš prezrádza: „Pre mňa ako amatérskeho hudobníka bola táto práca úlohou, ktorú som bol schopný ako-tak zvládnuť iba s Božou pomocou a s veľkou podporou všetkých zainteresovaných. S prácou s takým veľkým ,aparátom‘ som nemal dosiaľ nijaké skúsenosti.“

Náročnosť sprevádzal aj časový tlak. Potvrdzujú to slová dirigentky Zuzany Buchovej Holičkovej: „Trochu som sa obávala, ako sa podarí ,zospievať‘ šesť rôznych zborov. Hneď na prvej skúške sa však ukázalo, že sú skvelo pripravení a znelo im to spolu výborne.

Z orchestra som obavy nemala, skôr rešpekt. Sú to skvelí profesionáli, ktorí chápali, že ani jeden z nás nie je orchestrálny dirigent. Boli vnímaví a mohli sme sa na nich spoľahnúť.“

Druhou dirigentkou bola zbormajsterka Zuzana Buchová Holičková. Snímka: Ján Lukáš

Od pápeža dostali palec hore

Obaja zbormajstri sa podelili aj o pocity, keď sa postavili pred zbor. Róbert Mésároš hovorí: „Najsilnejším pocitom bola túžba, aby hudba, ktorú sme pripravili, podporila prežívanie svätej omše s pápežom Františkom. Chcel som, aby sa čím viacerí pridali k nášmu spevu, aby sa nás dotkla hudba a texty, ktoré znejú.“

Zuzana Buchová Holičková ho dopĺňa: „Bol to pocit zodpovednosti. Keď stojíte pred akýmkoľvek telesom a idete ,naostro‘, emócie a osobné prežívanie vás nesmú zvalcovať. Takže moje pocity sa točili okolo toho, aby som dala správne tempo a nezmeškala svoj nástup, keďže sme sa striedali.“

Na otázku, na ktorý moment z 15. septembra 2021 určite nezabudnú, Róbert Mesároš odpovedá: „Pre mňa boli najnáročnejšie chvíle, keď bolo treba improvizovať. S pápežskými ceremoniármi sme boli dohodnutí, kedy začať ďakovný chválospev po svätom prijímaní.

Dohodnutý signál prišiel počas prvej strofy piesne Zdrav buď, Kriste najmocnejší. Vtedy som viac-menej na vlastnú päsť pridal ešte jeden verš, ktorý má nádherný text, a dúfal som, že ma ceremoniári ,podržia‘.

Dopadlo to tak, že počas tej druhej strofy sa celé dianie okolo oltára aj pohyb medzi ľudom skončil a všetci sa mohli zapojiť do chválospevu Pane, chválime ťa. Keď som potom zo záznamu videl, že všetci vrátane biskupov pri oltári s nami spievali, vedel som, že tak to malo byť.

Krásne bolo aj gesto Svätého Otca, ktorým ocenil hudobníkov po svätej omši. Keď pápežská kolóna odchádzala spoza oltára na letisko, prechádzala okolo nás. Krikom sme na seba upozornili pápeža, ktorý vystrčil z auta ruku a ukázal hudobníkom palec hore.

No a dlho si budem pamätať všetky pozitívne odozvy, ktorých sa nám dostalo od nespočetného množstva ľudí. Ďakujeme im za to.“

Zuzana Buchová Holičková pridáva svoj zážitok: „Keď sme spievali úvodné Tu es Petrus, pápež vyrážal pod naším pódiom na papamobile, zakýval zboru a väčšina mu zakývala naspäť. Pritom nestratili koncentráciu – to bolo veľmi milé.“