V zápase pokory a pýchy

Prednedávnom sa na sociálnej sieti šíril príspevok o tom, ako sa mení hodnota vecí v závislosti od miesta. Trebárs fľaša vody – v obchode stojí euro, v reštaurácii tri a na letisku aj päť. Aj sám človek sa niekedy zmieta vo vedomí vlastnej hodnoty. „Koľko“ som?

NIČOTNOSŤ A BOŽSKOSŤ

Morálny teológ Matúš Sýkora uvažuje v kontexte popolca, ktorý sme prijali na čelo na Popolcovú stredu. Vysvetľuje, že prach symbolizuje ľudskú biedu, nedostatočnosť a pominuteľnosť, ale môže znamenať aj niečo vznešené a neopísateľné.

„Sme prach v rukách Stvoriteľa. Adam, ktorého Boh stvoril na svoj obraz a vtlačil do jeho duše svoju nezmazateľnú pečať, je prachom vzatým zo zeme, stvárneným a oživeným rukami Stvoriteľa. Tento nehodný prach v sebe nesie Boží život, ktorý mu dáva vznešenosť Božieho dieťaťa.“

Človek má preto tendenciu lavírovať medzi dvomi pokušeniami. „Na jednej strane sa preceňuje, má sklony myslieť si, že je sám bohom. Na druhej strane sa neraz hlboko podceňuje, na úroveň vecí a zvierat, a nevidí v sebe kráľovský majestát Božieho dieťaťa,“ opisuje teológ. „Ide o jeden z paradoxov kresťanskej viery, ktorá v človeku spája jeho ničotnosť a božskosť.“