Väčšina Ukrajincov tu zostať nechce

„Nech už na Slovensku strávia akúkoľvek dobu, je dôležité, aby to pre nich ani pre slovenskú spoločnosť nebol stratený čas,“ hovorí Zuzana Vatráľová, vedúca Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu.
Anna Stankayová 18.05.2022
Väčšina Ukrajincov tu zostať nechce

Aj v Základnej škole na Tomášikovej ulici v Košiciach vznikli triedy pre ukrajinské deti. Snímka: profimedia.sk

Dlhodobý proces integrácie utečencov v sebe zahŕňa niekoľko rovín. Hlavným cieľom je podľa Zuzany Vatráľovej umožniť cudzincom dôstojný život v novej krajine. „To zahŕňa najmä primerané bývanie, znalosť jazyka, možnosť ekonomickej aktivity a príležitosť na naplnenie voľnočasových potrieb.“

Ide o náročný a dlhodobý proces. Jeho úspešnosť závisí od toho, z akej krajiny cudzinci prichádzajú, akými skúsenosťami si prešli, od ich jazykových schopností či znalostí o našej krajine.

Prvotný rozdiel je podľa Marty Králikovej z organizácie Mareena v tom, či ide o migrantov, ktorí prichádzajú za prácou a štúdiom alebo utekajú pred vojnou.

„Vojnoví utečenci odchádzajú z krajiny svojho pôvodu pred nebezpečenstvom, ohrozením života. Aj po psychickej stránke vyžaduje ich integrácia osobitnú starostlivosť a adaptáciu v novej krajine.“

OBETE S TRAUMAMI

Zuzana Vatráľová vysvetľuje, že tisíce Ukrajiniek a detí zažili nálety, ukrývali sa v úkrytoch, ovdoveli, osireli či sa stali obeťami znásilnenia. „Treba im preto poskytnúť odbornú pomoc, aby sa mohli s týmito traumami čo najlepšie vyrovnať.“ Väčšina sa však túži vrátiť domov k svojim príbuzným a známym.

Ukrajinskí utečenci majú výhodu v blízkosti k slovenskému prostrediu. „Rozumejú lepšie jazyku alebo sú schopní sa ho lepšie naučiť ako povedzme utečenci z Iraku, Sýrie, Blízkeho východu alebo Afriky,“ spresňuje Marta Králiková. Jazyk je totiž bránou do spoločnosti, k sociálnym kontaktom.

MNOHÉ BARIÉRY

Utečenci majú problém aj s nájdením dlhodobého ubytovania či umiestnením detí do školských zariadení. „Preto nemôžu nastúpiť naplno do práce. Dočasné útočisko im neumožňuje podnikať, ich možnosti príjmu sú teda obmedzené len na zamestnanie.“ Aj to často iba na čiastočný úväzok.

Ďalšou z prekážok je byrokracia. Dlho čakajú na udelenie azylu alebo majú problém s uznaním vzdelania. „Preto berú nižšie kvalifikované práce. Nemajú možnosť rozvíjať svoj potenciál,“ vysvetľuje Marta Králiková.

OBOJSMERNÝ PROCES

„Človek sa neintegruje do krajiny, ale do mesta, susedstva, kde žije.“ Znamená to, že ho treba prijať v komunite, v kolektíve. „Dokáže si tam vytvárať a nadväzovať dobré stabilné vzťahy, ktoré mu môžu pomôcť aj v zložitých životných situáciách.

Ľudia mu vedia poradiť, na koho sa obrátiť, na akom úrade čo vybaviť.“ Podobne je to s deťmi. „Môžu pokračovať vo vzdelávaní, nájdu si slovenských kamarátov, môžu tráviť voľný čas podľa svojich predstáv.“ Pomáhať sa dá rôznymi spôsobmi.

„Niekto môže pomôcť finančne, materiálne. Iný pripraviť voľnočasové aktivity na odreagovanie, spoznanie prostredia a spoločnosti. Na čas ich odbremeniť od starostlivosti o deti, aby si stihli vybaviť úrady či oddýchnuť si.

Často tu totiž nemajú nikoho iného, kto by sa o ne postaral,“ dodáva Marta Králiková. Aj zdanlivo samozrejmá pomoc má podľa nej obrovskú cenu.