Veľká noc má mnoho vôní a chutí

Vo Veľkonočnom trojdní máme dodržiavať pôst, počas ktorého sa máme zdržiavať predovšetkým mäsitých pokrmov. „Nekonzumujeme mäsité jedlá, výrobky obsahujúce mlieko, vajcia, žiadne živočíšne produkty,“ vymenúva nedovolené jedlá podľa stále živých miestnych zvykov gazdiná Alžbeta zo spišskej Závadky.

„Ľudia v minulosti dokonca už 40 dní pred Nedeľou Paschy nekonzumovali živočíšne výrobky, jedli len obilniny,“ potvrdzuje kňaz Cyril Bučko, pôsobiaci v stropkovskom kláštore redemptoristov. „Následne chodili za kňazmi, aby im požehnali jedlo.

Moji prarodičia počas Veľkého piatka nevarili nič, jedli len chlieb a pili vodu. V súčasnosti to máme trochu voľnejšie, varíme zeleninové polievky, jeme ryby a chlieb.“ Zvyk požehnania jedál sa zachoval najmä na východe Slovenska.

V tradičnom veľkonočnom košíku nesmeli na požehnanie chýbať vajíčka, šunka, údeniny, hrudka či pascha, paska. Pestrosť a hojnosť veľkonočných pokrmov na stole mali zabezpečiť blahobyt celej rodiny v priebehu roka.

HRUDKA

Možno menej známa je tradičná veľkonočná hrudka – syr z vajíčok, ktorý je východoslovenskou špecialitou. „Na jednu hrudku potrebujeme pätnásť vajíčok a liter mlieka. Do hrnca nalejeme štvrť litra mlieka, ktoré necháme variť.

Do druhého hrnca si dáme zvyšok mlieka, celé vajcia, soľ, prípadne aj pažítku a dobre premiešame. Potom ich vlejeme do hrnca s vriacim mliekom. Všetko treba variť, kým sa nevytvorí hmota – hrudka,“ prezrádza nám recept na výrobu hrudky gazdiná Ivana z Betlanoviec.

„Hrudku potom treba položiť na sitko vystlané utierkou. Povytláčame prebytočnú vodu, hrudku zviažeme do utierky a necháme aspoň deň odstáť, kým sa nevypustí všetka voda.“

Paska (pascha) – tradičný veľkonočný koláč. Snímka: Alexandra Bučková

PASKA

V rodinách sa piekli aj rôzne koláče, z ktorých najväčší bývala paska, pascha. Paska je pomenovaná podľa jarnej židovskej slávnosti Pesach a z gréckeho pôvodu slova pascha, čo znamená oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

O recept na prípravu tejto tradičnej veľkonočnej pochúťky sa s nami podelila gazdinka Alžbeta. „Základom je kvások, ktorý urobíme z droždia, 80 gramov kryštálového cukru a 200 mililitrov vlažnej vody. Necháme ho vykysnúť.

Do misky si pripravíme kilogram polohrubej múky, dve vajíčka, štipku soli, cukor (podľa chuti) a do tejto zmesi vlejeme kvások. Keď cesto vykysne, urobíme štyri malé bochníky, do ktorých pridáme tvaroh a hrozienka.

Z bochníkov vytvarujeme pasky, počkáme ešte 20 minút, kým trochu nakysnú, a dáme upiecť. Po upečení ich môžeme ešte potrieť vajíčkom.“ V ľudovom prostredí symbolizoval okrúhly tvar pasky slnko, ale aj snahu o zabezpečenie dobrej úrody, a to podľa výšky koláča a jeho upečenia.

SYMBOL ZÁRODKU

Okrem hrudky a pasky sú v košíku aj vajíčka, ktoré sa zvykli po uvarení natrieť mastnou časťou kôry slaniny, aby vajíčka mali výraznejšiu farbu a leskli sa. Zaujímavosťou je, že do veľkonočného košíka gazdiná Alžbeta pridáva ešte praženicu so slaninou a pŕhľavu.

Je to prepojené s jarou a zmŕtvychvstaním, symbol niečoho nového: „Vajíčko predstavuje zárodok a pokriva je jedna z prvých zelených jarných bylín.“

VEĽKONOČNÝ BARÁNOK

Ku koláčom, ktoré sa v domácnostiach rozšírili pod vplyvom kresťanstva, patrili veľkonočné baránky. Tento zvyk v prenesenom význame symbolizoval nevinnú obeť Ježiša Krista – Božieho Baránka. Ľudia si skutočného baránka nahradili pečeným baránkom z kysnutého alebo treného cesta.

V mnohých domácnostiach sa stal aj súčasťou veľkonočnej výzdoby. U veriacich, ktorí patria ku Gréckokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi, bývali na veľkonočnom stole aj mliečne produkty, napríklad tvaroh alebo oštiepok, pretože sa nesmeli konzumovať počas prísneho štyridsaťdňového pôstu.

Požehnané veľkonočné jedlá si ľudia veľmi vážili, preto s úctou zaobchádzali aj so zvyškami. Škrupiny z vajec a omrvinky z chleba a koláčov zaorávali do brázdy pre hojnosť úrody a masť zo šunky používali na liečenie rán. Pravoslávni veriaci zvyknú nosiť kúsky z veľkonočných pokrmov na hroby svojich blízkych.