Venujme pozornosť imunite tela i duše

Zimný čas je perióda v roku, keď vo zvýšenej miere naše telo potrebuje naštartovať vlastnú imunitu, aby mu pomohla poradiť si so všetkými nežiaducimi vplyvmi prostredia a uchránila ho najmä pred nebunkovými organizmami - vírusmi. Čo tak dať si novoročné predsavzatie, že sa o ňu začneme lepšie starať?

Peter Slovák 07.01.2021
Venujme pozornosť imunite tela i duše

Klinická imunologička a alergiologička Jaroslava Orosová je odborníčka so skúsenosťami z pľúcnych a imunologických pracovísk na Slovensku, ale aj v zahraničí - Royal Free Hospital v Londýne. Snímka: Erika Litváková

Aj v dôsledku aktuálnej situácie s vírusovým ochorením COVID-19 sa v myšlienkach oveľa viac ako v minulosti zaoberáme problematikou imunity človeka. Preto sme požiadali o pár slov klinickú imunologičku a alergiologičku Jaroslavu Orosovú (38). Vysvetlila nám dôležitosť imunity pre život človeka, objasnila, ako v ľudskom organizme funguje, a pridala niekoľko cenných rád.

K čomu by ste prirovnali imunitný systém, respektíve aké sú základné mechanizmy jeho fungovania?

Imunitný systém je zložitou sieťou vonkajších a vnútorných mechanických bariér (kože a slizníc), buniek a bielkovín, ktoré majú za úlohu brániť organizmus pred tým, čo mu je cudzie. Či už ide o baktérie, vírusy, cudzie látky alebo vlastné poškodené bunky a tkanivá.

Je to nesmierne komplexný a vysoko funkčný systém. Na rôznych úrovniach rozpoznáva a ničí nepriateľa, ktorého si po prvom stretnutí dokáže zapamätať a pri ďalšom kontakte s ním reagovať oveľa rýchlejšie a efektívnejšie.

Prirovnať by sme ho mohli k armáde, v ktorej sa nachádzajú rôzne zložky - útvary s rozmanitým výcvikom. Tie spolu komunikujú pomocou vlastnej dômyselnej pošty. Pri napadnutí patogénom (napríklad vírusom), ktorému sa podarilo prekonať vstupné bariéry, bunky a bielkoviny - „vojaci na fronte“ v prvej línii - ho rozpoznajú.

Začnú sa okolo neho zhromažďovať a rýchlo pristúpia k jeho likvidácii. Zároveň však volajú o pomoc a vyšlú signály špecializovanejším oddielom, ktoré použijú efektívnejšie a inteligentnejšie zbrane, čím prispejú k rýchlejšiemu zničeniu nepriateľa.

Súbežne si o ňom spravia pamäťový záznam a uchovajú si proti nemu „muníciu“ (protilátky), aby ho v budúcnosti vedeli rýchlejšie zneškodniť. Úrovní imunitného systému je veľa, a i keď každá z jeho zložiek má inú funciu, jedna bez druhej nedokážu správne fungovať.

Čím dosiahneme, aby imunitný systém pracoval čo najoptimálnejšie? 
 

Základom je dobrý zdravotný stav a zdravý životný štýl. Zdravá vyvážená strava a vyhýbanie sa škodlivinám, ako sú napríklad návykové látky, sú základnými kameňmi správneho fungovania imunity. Dostatok spánku i oddychu a pravidelný pohyb zase zlepšujú naše regeneračné mechanizmy, ktoré sú pravou rukou imunitného systému.

Prečo niektorí z nás majú oslabenú imunitu?

Imunitná nedostatočnosť je najčastejšie druhotná, teda spôsobená iným chronickým ochorením, ako je napríklad cukrovka, chronické ochorenie dýchacich ciest alebo vrodené ochorenie srdca, prípadne navodená infekciou niektorými vírusmi a baktériami.

Určité druhy liekov - najmä takzvané imunosupresíva - môžu tiež funkciu imunitného systému potláčať. O fyziologickej, čiže veku primeranej imunitnej nedostatočnosti zas hovoríme u detí, keď imunitný systém len dozrieva, a u seniorov, keď už stráca svoje schopnosti.

V zriedkavých prípadoch ide o vrodené ochorenia imunitného systému, zväčša rozpoznané ešte v detskom veku.

Imunita a hygiena vzájomne súvisia. V čom je prepojenie pozitívne najvýznamnejšie a v akom rozmere najrizikovejšie?

Vyhovujúce hygienické podmienky znižujú pravdepodobnosť šírenia a množenia choroboplodných zárodkov. Z tohto dôvodu sú primárne dôležité vhodné bytové podmienky, testovanie a prípadná úprava pitnej vody, umývanie i tepelné spracovanie potravín.

Nesmieme však zabudnúť na dobrú úroveň zdravotnej starostlivosti vrátane vakcinácie a, prirodzene, umývanie rúk. To všetko zamedzuje šírenie infekčných ochorení.

Na druhej strane treba mať na pamäti, že s cieľom dozrievania imunitného systému v detskom veku je potrebné detský organizmus v zdravej miere „trénovať“ vystavovaním miernym hrozbám, ktoré sú preň určitou výzvou.

Preto sa hovorí, že deti by mali byť občas aj trošku „choré a špinavé“. V dnešnej dobe prevláda trend, keď akúkoľvek detskú chorobnosť považujeme za nutnú riešenia, pritom však do päť ľahkých respiračných ochorení ročne je ešte v poriadku.

Zdá sa, že imunite „hádžeme“ aj iné polená pod nohy; v akých prípadoch sa to deje najčastejšie?

Je to práve už spomínané fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, drogy, nezdravé stravovanie, nedostatok oddychu a pohybu. Všetky tieto faktory výrazne negatívne ovplyvňujú fungovanie nášho imunitného systému. Preto je dôležité zvýšenú pozornosť venovať zdravému životnému štýlu a obmedzeniu škodlivín.

Môže teda prílišná „senzitivita“ v oblasti hygieny, respektíve sterilnosť prostredia viesť k oslabeniu prirodzenej odolnosti organizmu?

Ako som naznačila, najmä v detskom veku imunitný systém potrebuje byť vystavovaný určitej dávke choroboplodných zárodkov nato, aby sa trénoval a silnel.

V dospelom veku zase s výnimkou mimoriadnych situácií nie je u zdravého jedinca nutné, aby si pokožku dezinfikoval, stačí umytie mydlom. Dezinfekciou totiž narúšame mikrobiálny film na koži, ktorý má tiež úlohu v našej obranyschopnosti.

Keď človek cíti zdravotnú indisponovanosť, to znamená prechladnutie či príznak respiračného ochorenia, v žiadnom prípade by nemal riskovať ohrozenie iných, ktorí sa subjektívne cítia v poriadku. Čo by mal urobiť?

Pokiaľ sa necítime dobre, mali by sme zostať v domácom liečení a informovať o tom svojho praktického lekára, ktorý už podľa príznakov určí ďalšie kroky. V súčasnej situácii je rozumné upovedomiť aj osoby, s ktorými sme do 5 dní pred vypuknutím príznakov respiračného ochorenia boli v úzkom kontakte, aby sme tak zabránili prípadnému šíreniu infekcie. 

Rozvíjanie spirituality vedie u človeka k vnútornej vyrovnanosti. Sú indície, že môže prispievať aj k stabilizovaniu imunity ako takej?

Stres má na obranyschopnosť výrazne negatívny vplyv. Domnievam sa, že rozvoj spirituality vedie ku kompenzácii stresových mechanizmov, a tým k lepšej tolerancii psychickej záťaže. Netreba zabudnúť ani na silu viery v uzdravenie, teda pozitívne naladenie, ktoré je u chorých veľmi dôležité.

Duchovnou imunitou odolávame vírusom zlého ducha

Okrem toho, že je strategické budovať si telesný imunitný systém, z pohľadu veriaceho nezanedbateľnou úlohou je starať sa aj o ten duchovný. Požiadali sme dekana Jozefa Galloviča (59), kňaza s dlhoročnými skúsenosťami v pastorácii, aby nám zrozumiteľne vysvetlil, o čo ide. 

Jozef Gallovič sa na celú vec pozerá takto: „Medzi oboma systémami je veľa podobnosti a analógií. Ako sa potrebujeme starať o telesné zdravie, tiež - a ešte vo väčšej miere - je potrebné starať sa o duchovné zdravie, keďže duša svojou nesmrteľnosťou vysoko prevyšuje dočasný telesný život.

Hovorí sa: V zdravom tele, zdravý duch, ale platí to aj opačne: Zdravý duchovný život prináša pokoj, vyrovnanosť a poriadok do života, čo vplýva aj na telo.“

Duchovná strava, dýchanie a odpočinok

Čo konkrétne by mal veriaci robiť pre svoju duchovnú imunitu, aby dokázal odolávať nástrahám vírusov zlého ducha, je trochu zložitejšia otázka, no napriek tomu farár piešťanskej farnosti vysvetľuje:

„Duchovná imunita proti vírusom pokušenia a hriechu sa získava podobne ako pri telesnom živote dobrou duchovnou stravou, duchovným dýchaním a duchovným odpočinkom. To prináša odolnosť a duchovnú radosť do života.

Ide o pravidelnú modlitbu, počúvanie Božieho slova vo svojej vlastnej duši ako stretnutia so zmŕtvychvstalým Pánom, časté prijímanie chleba života – Kristovho tela a krvi, bez ktorých nebudeme mať v sebe Boží život a silu plniť Otcovu vôľu a konať skutky milosrdenstva.

Dobrá kniha, film, duchovná obnova, modlitbové spoločenstvo, duchovný rozhovor s priateľom, kňazom – to všetko posilňuje duchovný život a zvyšuje jeho odolnosť.“

Sviatosť zmierenia je top pre duchovnú imunitu

Často si veriaci pod termínom duchovná hygiena predstavia spovednicu a sviatosť zmierenia. Otázka je, či to stačí na rozvoj duchovného života.

Jozef Gallovič objasňuje: „Sviatosť pokánia je duchovnou hygienou par excellence, lebo ju robí sám Boží Syn Ježiš Kristus, kňaz je len jeho Boží nástroj na udelenie milosti. Sám Boh sa dotýka duše, napĺňa ju Duch Svätý a duša získava jeho pokoj.

Ak sa robí dobre, s úprimnou prípravou a s vierou v Božiu moc, má nenahraditeľný význam. Žiadny psychológ alebo dialóg s pastoračným pracovníkom sa jej nevyrovná, hoci aj oni majú vo svojom odbore svoj význam.“

V každom prípade je vhodné pridať aj niečo navyše.

Ako je to vlastne s duchovnou hygienou a čo všetko by mala obsahovať? Pokračuje skúsený duchovný pastier: „Aj pri duchovnej hygiene môžeme povedať, že sviatosť pokánia je vrcholom, ku ktorému treba kráčať aj úpätím, to znamená každodenným mimosviatostným pokáním. Ide o to dostať sa do Pánovej blízkosti, v ktorej ho počúvam.

Ako to povedal pápež František: Bedlivosť a blízkosť s Pánom. Dobrá modlitba a počúvanie Božieho slova, ako aj každé stretnutie s Pánom je vždy aj výzvou na svätosť, pokánie a očistenie. Dobre to vidíme pri svätej omši, ktorá sa začína stíšením, uznaním hriechov a ľútosťou, aby sme mali z Eucharistie úžitok.

Poznáme tiež každodenné spytovanie svedomia, ktoré môže byť večer po prežitom dni, ale aj v ktorejkoľvek časti dňa, zvlášť pri adorácii, pri obedňajšej modlitbe Anjel Pána, pri ktorej si berieme za vzor počúvania Božích výziev a plnenia Božej vôle Pannu Máriu.

V čase pokušení alebo diabolského útoku sú pomocou aj takzvané strelné modlitby, krátke vety z Božieho slova, ktoré opakovaním získavajú silu. Poznáme to z korunky Božieho milosrdenstva, Ježišovej modlitby alebo posvätného ruženca.

Duchovné zdravie potrebuje dnes hlavne ticho s Pánom, môže to byť aj v prírode, kde ho velebím. Osobitným miestom ticha s Pánom sú duchovné cvičenia s určeným programom a témou.“

Tak, priatelia, vieme, ako na to. S Božou pomocou poďme si budovať a udržiavať imunitu telesnú i duchovnú.