Veriaci sa opäť spojili s kňazmi

„Na základe tajomstva Kristovho kríža a dejinnej skúsenosti Cirkvi môžeme predpokladať, že dnešná skúška bola dopustená nebeským Otcom, aby sme mohli nahliadnuť do svojich sŕdc.

Skúsenosť posledných dní ukazuje, že mnohí veriaci to chápu podobne,“ zamýšľa sa kaplán vo farnosti Liptovský Mikuláš Jozef Marhefka.

Najžiadanejšia bola sviatosť zmierenia a Eucharistie

Keď sa na farský úrad ozývali viacerí dospievajúci a mladí ľudia s prosbou o sviatosť zmierenia, bolo to pre kňazov v Liptovskom Mikuláši radostným prekvapením:

„Oni sa nachádzajú v dôležitej fáze svojho života. Budujú svoju osobnosť, presvedčenie, hodnoty. Nie všetky boje vyhrali. Vo sviatosti zmierenia nachádzajú nielen Božie milosrdenstvo, ale aj silu povstať a napredovať.

Po tom, ako médiá priniesli správu o možnosti individuálnej duchovnej služby, mnohí nabrali odvahu a obrátili sa na nás s prosbou o vyslúženie sviatosti zmierenia. S radosťou môžem povedať, že spoveď bola prvá služba, o ktorú veriaci v našej farnosti prejavili záujem.“

V ťažkých covidových časoch chýbala duchovná podpora aj veriacim v Lučenci. „Tým, že sa kostoly zatvorili jeden deň pred Vianocami a ani doteraz nebolo možné verejne sláviť sväté omše a prijímať sviatosti, veriaci cítili duchovný hlad.

Preto uvoľnením opatrení, keď sme s pánom kaplánom Petrom Mankom ponúkli možnosť prijať sviatosť zmierenia a Eucharistie, začali sa ľudia hneď ozývať a individuálne si dohadovať termíny týchto sviatostí,“ prezradil administrátor farnosti Lučenec-mesto Slavomír Marko.

Záujem prejavili všetky generácie, vyzdvihuje však najmä starších ľudí, ktorí faru kontaktovali aj napriek vyššiemu riziku. Naopak, na Liptove bolo seniorov pomenej a prevažovali skôr mladšie vekové kategórie.

„Nazdávam sa, že hlavným dôvodom je rešpekt pred vážnou situáciou,“ myslí si Jozef Marhefka. Tešili sa však z množstva mladých rodín, ktoré využili popoludňajšie prechádzky na krátku návštevu kostola.

„Bolo priam dojímavé po viac ako troch mesiacoch sledovať manželov, ktorí s mladšími, ale aj staršími deťmi prišli do kostola. Pokľakli na krátku modlitbu, prijali Eucharistiu a po krátkom poďakovaní odišli.“

Výzvou bol krátky čas

Uvoľnenie opatrení prišlo nečakane a tesne pred Veľkou nocou.

„Bolo to fyzicky ešte náročnejšie ako bežné spovedanie pred veľkonočnými sviatkami v minulých rokoch, zvlášť všetko zosúladiť a, samozrejme, dodržať aj opatrenia. A popritom pripraviť aj liturgické slávenia Veľkonočného trojdnia. Bohu vďaka za jeho pomoc,“ hovorí Slavomír Marko z farnosti Lučenec-mesto.

Sviatosti s kaplánom vysluhovali v kancelárii farského úradu i v kostole, aby zamedzili vytváraniu skupiniek. „Od Veľkého piatka je náš kostol otvorený v určité hodiny dňa, keď sa veriaci môžu prísť súkromne pomodliť a naďalej prijímať Eucharistiu a sviatosť zmierenia. V tomto by sme chceli pokračovať, až kým nebudú povolené verejné sväté omše.“

Nielen v Liptovskom Mikuláši prijali obmedzené podmienky statočne.

„Počas predchádzajúceho roku boli obdobia, keď v kostole mohlo byť prítomných šesť ľudí. Už vtedy bolo potrebné nájsť spôsoby na vysluhovanie sviatostí. Veriaci si na tento spôsob zvykli.

Vo farnosti pôsobíme dvaja kňazi. Obaja spovedáme v bočných kaplnkách. Po spovedi podáme sväté prijímanie. Následne sa veriaci v tichosti poďakuje za prijaté milosti a opustí posvätný priestor,“ predstavuje ich spôsob Jozef Marhefka.

Prehĺbiť postoj k sviatostiam

Sklamanie z vládnych a epidemiologických nariadení v podobe zavretých chrámov prežívajú asi v každej farnosti. Nielen veriaci, ale i samotní kňazi.

„V tejto ťažkej epidemiologickej situácii, keď ľuďom umierajú príbuzní alebo sú v ohrození života, chýba im duchovná opora, prijímanie živého Krista a všetky sviatosti potrebné pre bežný život kresťana,“ uvažuje Slavomír Marko. Mierne uvoľnenie preto s radosťou prijali všetky strany.

„Osobne si myslím, že vzniknutá situácia a postoj veriacich je výzvou prehĺbiť vzťah k sviatostiam. V nich sa nachádza sila, ktorá pomáha v boji proti zlu a hriechu. Som presvedčený, že minútovým rozhovorom v spovednici dosiahnem viac ako niekoľkými prednáškami.

Tam mám konkrétneho veriaceho s konkrétnymi problémami. Môžem pôsobiť priamo. Môžem mu pomôcť hľadať riešenia jeho slabostí. Odo mňa ako kňaza sa požaduje, aby som bol ‚odborníkom na ľudskú dušu‘, ale nehral sa na psychológa. Spoveď má svoju nenahraditeľnú silu,“ poznamenáva liptovskomikulášsky kaplán.

Ďalšou výzvou je pre Jozefa Marhefku prehĺbenie duchovnosti v oblasti prijímania Eucharistie: „Túžba po svätom prijímaní hovorí, že svätá omša nie je len jeden z rituálov. Úloha kňazov potom nespočíva len v ‚zhotovovaní‘ Eucharistie, ale aj v ochote pomôcť veriacim v čase suchopárnosti.“