Vernosť, ktorá láme prekážky

Katolícka cirkev na Slovensku v týchto dňoch žije v radostnom očakávaní veľkej udalosti, blahorečenia mučeníka vernosti Jána Havlíka. Slávnosť sa uskutoční v sobotu 31. augusta v Šaštíne.

KTO BOL JÁN HAVLÍK

Pochádzal zo Záhoria, z  obce Vlčkovany (dnešné Dubovce). Túžil byť kňazom a  misionárom, preto vstúpil do noviciátu Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Odtiaľ bol v roku 1950 násilne vytrhnutý komunistickým režimom v rámci Akcie K2 zameranej na likvidáciu reholí.

Ani následné nútené práce ho nezlomili, s ďalšími novicmi začal študovať teológiu v tajnom seminári v Nitre. Ten však bol odhalený a  Ján Havlík spolu s  ostatnými zatknutý.

V  súdnom procese dostal za velezradu 14 rokov v uránových baniach. Neskôr mu trest znížili na 10 rokov, ale pribudlo nové obvinenie a ďalší rok navyše. Zmorený ťažkou prácou, psychicky a fyzicky týraný vo viacerých väzniciach, vyšiel v roku 1962 na slobodu po odpykaní trestu ako nevyliečiteľne chorý. Na následky neľudského zaobchádzania zomrel 27. decembra 1965 vo veku 37 rokov na jednej zo skalických ulíc.

„Vo väzení ho držalo nad hladinou vedomie, že neuveril vyšetrovateľom, ktorí sa mu snažili vnútiť presvedčenie, že je vlastizradcom. Celý čas písal odvolania. Do konca života aj napriek náročným psychickým tortúram v samotke na Pankráci si zachoval zdravý úsudok a rozum vďaka vedomiu neviny, prijímaniu Božej milosrdnej, odpúšťajúcej lásky, kontaktu s bratmi a životu v Božej blízkosti,“ hovorí vicepostulátor procesu blahorečenia, vincentín Augustín Slaninka.

TAJOMSTVO ÚŽASNEJ ENERGIE

Ján Havlík vyrastal v skromných pomeroch, v ošúchanom kabáte chodieval do školy v Holíči dlhé kilometre pešo, len aby mohol študovať. Bol naučený zdolávať prekážky.

„Tajomstvo jeho úžasnej energie a prekonávanie ťažkostí spočívalo v jeho misionárskom povolaní. Často vnímame kňazské povolanie tak, akoby sa dotýkalo iba vysvätených kňazov, avšak prežívať ho môže už dieťa a ostať mu verné,“ poukazuje páter Augustín Slaninka.

„Pamätám si, keď som ako druhák  utekal z  prvej hodiny náboženstva domov. Mama s otcom na záhrade otĺkali orechy a ja som im s veľkou radosťou oznámil, že už som miništrant. Svojím spôsobom som tak prežíval svoje kňazské povolanie už od detstva. A návrat k tomuto jednoduchému, často hravému spôsobu prežívania, povolania bol pre mňa osviežením i v krízach počas dospelosti.“

ZAŠTEPENÝ KRÁSNYMI ČNOSŤAMI

Nový blahoslavený môže byť vzorom pre mladých kňazov vo vernosti a nezlomnosti, lebo pre túžbu po kňazstve neváhal podstúpiť najvyššie riziko. „Keď sa dostal do noviciátu Misijnej spoločnosti, Boh doňho cez úžasné kňazské osobnosti – pátrov Krištína, Hutyru, Orieška, Belána či Púchovského – zaštepil krásne čnosti. Motivovali ho k hrdinskému životu.“

Ani vo väzení neostal sám, problémy riešil s kňazmi alebo zrelými laikmi. „Aj keď to bolo niekedy veľmi komplikované, ani dozorcovia nedokázali rozbiť ich spoločenstvo a bratstvo. Vo väzení vnímal aj veľkú Božiu milosť a posilu, bez ktorej by to nedokázal.“

Hrdinstvo a oduševnenosť Jána Havlíka fascinovali tých, ktorí sa s ním dostali do kontaktu. Známy je prípad lekára Otta Opálku, ktorého inšpiroval na cestu kňazstva.

„Koncom šesťdesiatych rokov bol nespravodlivo odsúdený auväznený, pričom trest si odpykával v Ilave, kde sa stretol s Jánom Havlíkom. Ako lekár zistil, že Janko zomiera, preto ešte vo väzení urobil sľub, že po prepustení na slobodu nastúpi na jeho miesto. Sľuby v Misijnej spoločnosti zložil tajne na Morave. Taktiež zomrel v povesti svätosti.“

ÍSŤ AJ PROTI PRÚDU

Čerpať z prameňa Jána Havlíka môžu nielen bohoslovci a kňazi, ale aj mladá generácia, veď s útlakom a vyšetrovaním sa stretol už ako 22-ročný.

„Súčasná kresťanská mládež síce nemusí ísť pre vernosť Bohu do väzenia, ale v mnohých oblastiach to má ešte náročnejšie, lebo sú tu nové formy útlaku, zotročovania a nové putá závislostí. Ján, hoci vo väzení bol len číslom AO 11355, môže byť pre nich inšpiráciou, ako sa neprispôsobiť a ísť občas aj proti prúdu. Na tejto ceste môže byť ich nebeským patrónom a pomocníkom.“

Hoci Ján Havlík sa misionárom v  užšom zmysle stať nemohol, v skutočnosti svojím odkazom učí, že misiu môže každý kresťan vykonávať vo vlastnom okolí. „Naše povolanie, štúdium, práca, fyzické i intelektuálne schopnosti a kapacity sú stavebným materiálom na budovanie cesty k cieľu. Tým je náručie nášho spoločného Otca.“

PRIJAL KAŽDÝ OKAMIH

Nový blahoslavený počas svojho krátkeho života stihol zanechať aj cennú studnicu zamyslení. Pripravil Krížovú cestu malých duší, rozjímal nad litániami. Motivuje k stíšeniu, ponoreniu sa hlbšie do modlitby.

„Nemal špeciálnu kaplnku a meditačnú miestnosť na nerušené spojenie s Pánom Bohom, no prijímal situácie, ktoré tvorili jeho osobné dejiny, ako od Boha poslané priestory na spojenie s ním a na evanjelizáciu. Prežíval daný okamih naplno, ako modlitbu. Akúkoľvek náročnú situáciu vo väzení vnímal ako živú komunikáciu s Bohom.“

NENAPLNENÝ, A PREDSA KRÁSNY

Beatifikáciou sa táto obeť komunistického režimu stáva reprezentantom a hlasom mnohých nevinne trpiacich. Podľa Augustína Slaninku Slovensko a celý svet v súčasných, moderných totalitných útokoch na človeka potrebuje morálnu autoritu, posilu, inšpiráciu a silnú motiváciu pri záchrane prirodzeného života, rodiny a pravej slobody.

„Jánov život sa na prvý pohľad zdá akoby nenaplnený, neuskutočnili sa jeho pôvodné misionárske plány. On ho však vnímal ako jedinečný. Vo väzniciach bol neustále napojený na transcendentno, všemožným spôsobom apoštoloval medzi väzňami. Zanechal tak dôležité posolstvo, že každý životný príbeh prežitý s Kristom, aj ten naoko nevydarený, sa môže stať geniálnym, krásnym a svätým.“  

RADOSTNÁ BODKA

Pápež František schválil dekrét o mučeníctve v decembri 2023. Nadchádzajúca slávnosť blahorečenia v Šaštíne bude zavŕšením dlhodobej práce viacerých ľudí, pre ktorých to bude výnimočná udalosť, nevynímajúc vicepostulátora Augustína Slaninku.

„Pre mňa bola kladná odpoveď pápeža Františka radostnou bodkou za tridsaťročným spoznávaním, komunikáciou a priateľstvom s touto krásnou osobnosťou a jeho blízkymi príbuznými a priateľmi. Som rád, že táto udalosť môže potešiť aj mnohých jeho spoluväzňov, svedkov a spolužiakov, ktorí ho osobne poznali a túžili po tejto chvíli.“