Vianoce oslavujú ako Ježišove narodeniny

Pápež František nás počas svojej apoštolskej cesty na Slovensku pozval viac sa zaujímať i o našich bratov a sestry rómskej národnosti. Priblížme si teda, ako prežívajú vianočné sviatky. Rómovia v Jarovniciach majú dokonalé Vianoce vtedy, ak je každá rodina spolu a ak je v každej rodine čo jesť a piť.
Ján Lauko 28.12.2021
Vianoce oslavujú ako Ježišove narodeniny

Na vianočné akadémie sa tešia deti i dospelí Rómovia, ale takisto sestry, ktoré s deťmi vianočný program pripravujú. Snímka: archív C. J.

Rómska osada v Jarovniciach patrí medzi najväčšie na Slovensku. Duchovnú službu tam popri službe farára a kaplána už jedenásť rokov vykonávajú aj sestry Congregatio Jesu. Sestry Ráchel, Antónia a Silvia sa spoločne podelili o svoje skúsenosti s prežívaním Vianoc medzi Rómami.

Hovoria, že na slávenie Vianoc v Jarovniciach je potrebné sa pozerať z pohľadu jednotlivých veľkorodín – fájt. „Každá z nich má totiž svoje tradície, no niektoré zvyky majú spoločné.

Napríklad vo väčšine rodín sa neberie na Narodenie Pána do ruky nôž a ostatné ostré veci. Na Štedrý deň v niektorých veriacich rodinách tiež nechávajú pre Ježiša prázdne miesto a nachystajú mu aj taniere a príbor,“ približujú sestry.

Bohatší sa delia s chudobnými

Čo je pre Rómov počas Vianoc najdôležitejšie? „Hlavné je mať všetkého dosť a byť ako rodina spolu. To ,všetkého dosť‘ sa týka najmä jedla a pitia. A to aj v tých rodinách, ktoré sú chudobnejšie a bežne strádajú.

Darčeky nie sú prvoradé, nastupujú až po nakúpení potravín, sladkostí či napečení koláčov,“ vysvetľujú jarovnické sestry. V posledných rokoch sestry vidia posun v tom, že ubúda rodín, ktoré by na Vianoce nemali vôbec nič. „Je to aj vďaka obchodom v osade, ktoré vlastnia samotní Rómovia.

Tí sa snažia aj tým, ktorí sú chudobnejší, niečo vždy dať. Buď na dlh, alebo len tak. Aj rodiny, ktoré sú na tom ekonomicky lepšie, sa vedia podeliť o jedlo so susedmi, ktorí sú chudobnejší.

Napriek tomu sa nájdu i takí, ktorí majú málo a počas Vianoc hľadia z okna na tých, ktorí majú viac a zabávajú sa,“ ozrejmujú sestry.

Pri stole nechýba modlitba

Väčšina rodín v Jarovniciach podľa slov sestier Congregatio Jesu pri slávnostnej večeri ďakuje Bohu za všetko, čo má.

Tí, ktorí chodia do kostola, sa na sviatky pripravujú aj svätou spoveďou. „Keď sa zasadá k štedrovečernému stolu, okrem sladkého sa na ňom vo viacerých rodinách nachádza aj šalát, rezne, kapustnica či niekde i ryby. Pred jedlom sa na stôl položí všetko, čo je navarené, a spoločne sa modlí.

Po jedle sa niekde rozbaľujú darčeky a na záver sa pripíja, tancuje a oslavuje až do rána. Inde pozerajú rozprávky alebo idú do kostola. Je to individuálne od rodiny k rodine,“ hovoria sestry.

Pred polnočnou svätou omšou majú v rómskom kostole v Jarovniciach vianočnú akadémiu. Snímka: archív C. J.

Oslava Ježišových narodenín

Sestry poznamenávajú, že Vianoce sú u Rómov predovšetkým o rodine. U praktizujúcich vieru aj o narodení Pána. „Keďže Rómovia celkovo často oslavujú – hlavne narodeniny blízkych ľudí –, tak ak im je Ježiš blízky, oslavujú Vianoce ako jeho narodeniny a berú ho ako súčasť rodiny,“ približujú sestry z Jarovníc.

Ako dodávajú, chudoba Svätej rodiny a jej neprijatie v Betleheme či bývanie v maštali sú Rómom obzvlášť osobne blízke. „Posolstvo lásky, ktoré Máriu, Jozefa a Ježiša v jasliach spája ako rodinu, je pre nich príkladom a vzorom a pre Rómov je tým najdôležitejším znakom Vianoc.“

Sestry počas sviatkov neostávajú samy a štedrú večeru slávia spolu s kňazmi. S dobrovoľníkmi a animátormi si každoročne odovzdávajú vzájomne darčeky. Navštevujú tiež chorých a starších v osade i v obci a prinášajú im Eucharistiu.

Pripravujú aj vianočné akadémie s deťmi a mladými, ktoré majú pred polnočnou svätou omšou v rómskom kostole v osade a na Narodenie Pána vo farskom kostole.

Povzbudením sú im i miestni veriaci Slováci aj Rómovia a mládežnícky rómsky zbor, ktorý vedú a ktorý v posledných rokoch nielen pravidelne sprevádza liturgiu, ale na Narodenie Pána aj koleduje po rodinách.

O duchovnú službu v Jarovniciach sa spolu s miestnym farárom a kaplánom starajú už jedenásť rokov aj sestry Congregatio Jesu. Konkrétne ide o sestry Ráchel, Antóniu a Silviu. Snímka: archív C. J.

Pane, nie som hotel, aby si vošiel pod moju strechu

Keď sa sestier pýtame na vianočné zážitky s Rómami, ktoré im utkveli v pamäti, hovoria, že za jedenásť rokov služby je tých skúseností aj na knihu. Vyberajú však tri milé zážitky. Prvý majú s jednou z najstarších Rómiek v osade, ktorej pravidelne prinášali Eucharistiu.

„Na Narodenie Pána nás vždy vítala novým obrusom a chlebíčkom. Bola chorá a nevládna, ale jej úcta k Ježišovi bola anjelská. Vždy sme k nej vchádzali s radosťou,“ spomínajú sestry. Druhý vianočný zážitok sa im spája s jedným alkoholom „povzbudeným“ osadníkom.

„Prihovoril sa nám na ulici v osade na Štedrý deň o pol jedenástej v noci, keď sme sa ponáhľali s taškami kostýmov a darčekov do kostola, aby sme deti a mladých pripravili na vianočnú akadémiu. Bol veľmi nešťastný a potreboval si s nami vyriešiť otázku vzťahu s dvoma ženami.

Pamätáme si, ako sme sa v duchu modlili, aby nám Boh vnukol, čo máme povedať a zároveň tohto ,pútnika‘ ľudsky prijať a vypočuť. Určite si nepamätal, čo sme povedali, ale cítili sme, že sa mu uľavilo, keď nám ďakoval, že sa mohol vyrozprávať.“

Tretia vianočná príhoda je o ďalšej staršej žene. „Modlitbu pri podávaní Eucharistie prežívala naozaj veľmi osobne a hlboko. Vyznanie: ,Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu‘ sa vždy modlila ,Pane, nie som hotel, aby si vošiel pod moju strechu‘.

Najskôr sa nám to zdalo komické, ale keď sme sa hlbšie zamysleli, hlavne počas Vianoc sme si uvedomovali, akú veľkú pravdu v týchto slovách vždy vyriekla. Skutočne nie sme hotel, ale maštaľ, do ktorej sa Ježiš rodí.

A tá naša nehodnosť spočíva práve v tom, že niekto taký veľký, ktorý by si ten hotel zaslúžil, príde do nášho srdca, aj keď je to srdce len maštaľou,“ dodávajú na záver sestry z Jarovníc. 

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.