Vianočné symboly na najznámejšom námestí sveta

Svätopeterské námestie patrí medzi najfotografovanejšie námestia sveta. K vianočným priamym prenosom z Vatikánu už neodmysliteľne patria zábery, na ktorých vidíme jasličky a vianočný strom. Môžeme povedať, že to patrí k povinnému koloritu vatikánskych Vianoc.

A pritom tradícia stavania vianočného stromu a budovania jasličiek na tomto mieste nie je vôbec stáročná.

Svätý Ján Pavol II.
Tradíciu stavania vianočného stromu a jasličiek na Námestí sv. Petra založil pápež Ján Pavol II. Keď sa totiž pozrel počas vianočných sviatkov z okna Apoštolského paláca na námestie, bolo prázdne, bez symbolov Vianoc. A tak vianočný strom a jasličky po prvý raz postavili na námestí v roku 1982.

Vatikán vtedy kúpil od mestečka Castelli Romani, neďaleko Ríma, strom, ktorý umiestnil po pravej strane obelisku, teda doprostred námestia. A pred samotný obelisk boli postavené jasličky. Ľudové tradície tak prišli na exkluzívne inštitucionálne miesto, akým je sídlo pápeža. Dovtedy bola vianočná výzdoba iba vo vnútorných priestoroch Mestského štátu Vatikán.

Od roku 1983 každoročne strom daruje niektorá európska horská oblasť a rovnako sa strieda aj pôvod jasličiek. Vianočný strom a jasličky sa slávnostne odhalia zvyčajne 7. decembra, večer pred sviatkom Nepoškvrneného počatia Panny Márie a zhasnú v deň slávnosti Krstu Pána.

Niekoľko zaujímavostí
Prvá jedľa v roku 1982 merala 14 metrov, ale niektoré nástupkyne dokázali svojou výškou vyzvať aj obelisk. Vianočný strom z Rakúska v roku 2000 meral 33 metrov a strom z Kalábrie v roku 2006 až 34 metrov.

Najvyšším počtom darovaných stromov sa môže pochváliť Taliansko (15) a Rakúsko (8). Ďalšou kuriozitou je, že vianočný strom v roku 1996 mal vek 76 rokov, teda rovnako ako oslavoval v tom roku pápež Ján Pavol II.

Prvá jedľa v roku 1982 neskončila ani na skládke, ani v peci. Naopak, prežila, pretože ju zasadili vo Vatikánskych záhradách. V nasledujúcich rokoch sa vyberali staršie stromy. Takmer všetky pochádzali z certifikovaných lesov, kde po spílení stromu sa vždy vysádzal nový.

Keď sa Vianočné obdobie skončí, samotný strom sa nevyhadzuje na skládku ani do kompostu, ale z jeho dreva sa vyrábajú rozličné predmety, ktoré sa následne predávajú a získané peniaze putujú na dobročinné ciele.

Aj Slovensko prispelo
Do histórie stavania vianočného stromu na Svätopeterskom námestí prispelo aj Slovensko. V roku 1994 darovalo Vatikánu smrek zo Zázrivej a od tejto chvíle ubehlo už 25 rokov. V tom roku chcelo svoj strom umiestniť na Námestie sv. Petra až 30 krajín, no výber padol na Slovensko.

Do Vatikánu vtedy priviezli smrek, ktorý mal 125 letokruhov, bol vysoký vyše 30 metrov a vážil 6,5 tony. Strom dodal vtedajší podnik Severoslovenské lesy, š. p. V čase, keď transport stromu opúšťal Žilinu, zhromaždilo sa pri ňom množstvo ľudí.

Vianočný smrek bol na Námestí sv. Petra vo Vatikáne nainštalovaný 17. decembra 1994 a osvetľovalo ho dvetisíc svetiel. Na slávnosti vo Vatikáne sa zúčastnil vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč.

Pri tej príležitosti zasadil vo Vatikánskych záhradách aj malú lipu zo Slovenska. Dnes je z nej v pápežských záhradách už nádherný košatý strom. Ako vyzerala pred 25 rokmi a ako vyzerá dnes priblížilo na sociálnej sieti Slovenské veľvyslanectvo pri Svätej stolici.

Jasličky, talianska tradícia
Scéna Ježišovho narodenia, ľudovo nazývaná jasličky alebo betlehem, má taliansky pôvod a viac sa o nej môžete dozvedieť v našej Vianočnej prílohe v článku Osem vecí, ktoré by ste mali vedieť o Vianociach.

Jasličky na Svätopeterské námestie prišli v roku 1982 spoločne s vianočným stromom. Každoročne sa začínajú stavať v polovici novembra a celá stavba je kompletne zahalená, takže nie je vidieť, aký betlehem sa pripravuje. Je to tak trocha vždy prekvapením pre Rimanov i návštevníkov z celého sveta.

Keďže ide skutočne o veľké architektonické dielo, celú stavbu plánuje kvalifikovaný personál z Vatikánu s pomocou zahraničných odborníkov. Scénu Ježišovho narodenia vo Vianočnom období nachádzame aj na ďalších miestach Vatikánu, tak v Bazilike sv. Petra, ako aj v Aule Pavla VI.

Od Betlehema po Nazaret
Betlehem na Svätopeterskom námestí mal tiež svoj umelecký i historický vývoj. Jasličky, ktoré sa v tomto hlavnom meste Katolíckej cirkvi stavali počas pontifikátu Jána Pavla II., boli tradičné, to znamená, scéna bola umiestnená do Betlehema a zobrazenie pozostávalo z prístreška so šikmou strechou a z postáv ľudí a zvierat.

Pápež Benedikt XVI. priniesol malú zmenu do tejto klasickej schémy. Scénu narodenia umiestnil do domu, v ktorom ho našli mudrci, ako o tom hovorí Matúšovo evanjelium.

Za tých 37 rokov sa na Námestí sv. Petra vystriedalo mnoho typov jasličiek, od umeleckých cez ľudové až po vytvorené z piesku, ako to bolo v roku 2018.
Tradícia stavania vianočného stromu a jasličiek sa obnovuje z roka na rok, od pápeža k pápežovi. Oba symboly sú duchovným dedičstvom našich kresťanských komunít.

A ako to uviedol Benedikt XVI.: „Vianoce sú kresťanským sviatkom a ich symboly, osobitne jasličky a strom ozdobený darmi, sú dôležitými odkazmi na veľké tajomstvo Ježišovho vtelenia a narodenia, ktoré neustále pripomína liturgia Adventu a Vianoc.“