Vníma podľa vás dnešná spoločnosť morálnu čistotu ako prežitok?

JOZEF KOZÁK,
kňaz Košickej arcidiecézy

U proroka Izaiáša čítame: „Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé, robia svetlo tmou a tmu svetlom...“ Myslím si, že dnes žneme iba ovocie tohto nášho postoja či mlčania. A napriek tomu Boh si stále hľadá spôsob, aby nám pripomenul vzácnosť čistoty a pozval nás k nej. To vôbec nie je náhoda, že sme mohli zažiť blahorečenie Anky Kolesárovej.

JANKA BIEŠČAD,
psychologička

Pre mňa osobne sú veľké povzbudenie stretnutia s ľuďmi, ktorí svojím životom svedčia o aktuálnosti kresťanských hodnôt, a pritom vôbec nemusia byť veriaci. Svedomie ako mravný kompas v človeku je prítomné naprieč generáciami. Na druhej strane, ak je konkrétna podoba žitia hodnôt vnímaná ako „prežitok“, o to viac môže vzbudzovať otázky. A tie sú najlepšia cesta k hľadaniu zmyslu.

SOŇA JANČÍKOVÁ,
služba v pastorácii a poradenstve

V srdci každého človeka je morálne dobro, lebo je stvorený na Boží obraz. Preto každý veriaci, ale i neveriaci človek v menšej či väčšej miere vníma morálnu čistotu. Nedovolila by som si paušálne tvrdiť, že spoločnosť ju považuje za prežitok. Zo skúsenosti viem, že napríklad ľudia, ktorí žijú v nezáväzných zväzkoch, fandia tým, ktorí žijú v manželstve celý život s jedným partnerom. Alebo ak neveriaci ľudia majú pri sebe človeka, ktorý nenadáva, v dobrom zmysle slova ich to vyruší. Myslím si, že sa nedá vymazať pečať lásky, ktorú Boh vložil do každého z nás. Ona v sebe nesie morálnu čistotu.

JOZEF KÁKOŠ,
riaditeľ Depaul Slovensko

Ťažko povedať. Nemyslím si, že spoločnosť vníma morálnu čistotu ako prežitok, skôr jej časť spoločnosti nerozumie. Podľa mňa chce väčšina ľudí konať dobro a viesť cnostný život, a to tak veriaci, ako aj neveriaci. Pri niektorých otázkach je však dobro ukryté hlbšie, na jeho hľadanie treba viac času a ten dnešnej spoločnosti chýba úplne najviac.