Vnímajú podľa vás ľudia, veriaci i neveriaci, spiritualitu v niektorých prípadoch skreslene?
Snímka: archív KN
HERMANA MATLÁKOVÁ, sestra Kongregácie milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárok
Spiritualita je niečo, čo je každému človeku dané. Potom sme ovplyvnení prostredím, v ktorom žijeme, kultúrou, ktorá nás obklopuje. Niekomu je bližšia meditácia, niekomu viac kreslenie, inému spev. Tak ako pri iných činnostiach, ani spiritualitu nemôžeme znásilňovať a pretvárať ju na svoj obraz a svoje videnie. Hoci máme rôzne spirituality (ignaciánska, karmelitánska, františkánska), každý v tom má slobodu prežívania.
Snímka: archív KN
MARTIN KELLENBERGER, akademický maliar
Pre mňa je spiritualita výsostne intímna záležitosť človeka. Niekto ani nevie, že určité pochody jeho myslenia sú duchovnosťou. Iné je to u veriacich ľudí a predstaviteľov cirkví, ktorí priamo realizujú duchovné cvičenia. A iné je to u „majstrov varietného umenia“, ktorí sa v mene akejsi spirituality snažia zmanipulovať ľudí a tým získať popularitu. Tam sa spiritualita mení na karikatúru.
Snímka: archív Jany Bieščad
JANKA BIEŠČAD, psychologička
Psychológia chápe spiritualitu ako všeobecné prežívanie „duchovnosti“, kým religiozitu spája s konkrétnou konfesiou. Pojem spiritualita sa často stáva predmetom subjektívnej interpretácie, prípadne pomenúva presvedčenie „verím v Boha, a neverím v Cirkev“ („spiritual but not religious“). Pre nás katolíkov by však mala vždy stáť na pevných základoch Pravdy, ktorú sme povolaní hľadať.
Snímka: archív Tomáša Gerboca
TOMÁŠ GERBOC, kňaz, člen Spoločnosti Božieho Slova
U veriacich môže nastať problém, ak si niekto myslí, že žije hlboko spirituálny život, na základe toho, že celé dni prekľačí pri modlitbe, no zároveň nevidí potrebu pripojiť ruku k spoločnej službe, napríklad v Cirkvi. Rovnako, ak niekto nedokáže rozpoznať znamenia čias a ide si len svoju „naučenú pesničku“. U neveriacich môže nastať problém najmä v tom, že za spiritualitu sa označí čokoľvek – už aj ovoniavanie púpavy v prírode.