Vnímate, že kresťania majú niekedy problém hovoriť v sekulárnom prostredí o svojej viere?

DALIBOR ONDREJ,
kňaz Košickej arcidiecézy

Možno niektorí majú. Mnohí zasa nie. A je pritom jedno, či v sekulárnom alebo nesekulárnom svete. Dôležitejšie pre mňa je, či sa komunikuje autentická viera, autentické učenie Cirkvi, alebo to, „čo si myslím“, či to, ako by to malo byť „podľa mňa“. Lebo kadekto svoje názory a presvedčenie podáva ako vieru.

​​​​​​
MONIKA HRICÁKOVÁ,
riaditeľka Domu Quo vadis

Toto je veľmi individuálne. Myslím si, že chýba formácia evanjelizátorov, formácia toho, ako hovoriť v sekulárnom prostredí. Existujú jednotlivé kurzy, ale žiaden ucelený koncept. Tiež treba prehlbovať podporu mladých pracujúcich ľudí, ktorí ak nemajú rodinu, sú kvôli viere často terčom posmechu, prípadne sú osamelí. Preto aj v Dome Quo vadis majú priestor na spoločenstvo a rozvoj.

JOZEF MASARIK,
prorektor Univerzity Komenského pre vedu a doktorandské štúdium

Áno, na Slovensku časť veriacich upúšťa od verejných prejavov viery. Dôkazom je, že u mnohých ľudí sa končí vzťah s kresťanstvom pokrstením. Ľudí na bohoslužbách ubudlo, narástol však záujem o duchovné programy v médiách a v online priestore. Mnohé negatívne témy, ktoré nám boli vnútené a my sme ich prijali, vedú len k obrane viery, nie k jej aktívnej propagácii.

ĽUBOMÍR VALIENT,
správca facebookového profilu Saletíni Rozkvet

Určite nie je ľahké hovoriť o svojej viere v prostredí, ktoré nie je naladené na rovnakú „duchovnú frekvenciu“ ako my. Situácia v dnešnom svete to však veľmi potrebuje. Úloha je to náročná, pretože ak chceme byť autentickí, nestačia len slová o živote naplnenom vierou, ak tieto slová nebudú v súlade s našimi skutkami, postojmi a konaním.