Vstupujem do školy a neviem, čo ma tam čaká
Prostredie školy nie je pre deti strašiakom, ak dosiahlo školskú zrelosť. Ilustračné snímky: www.istockphoto.com
Hoci sa deti do školy tešia, nové prostredie či prítomnosť iných ľudí pôsobia stresujúco. Ako na to pripraviť dieťa?
Ak sa dieťa teší na školu, je pre nás istým ukazovateľom pripravenosti na zaškolenie. Môžeme ho vnímať ako súčasť sociálnej a emocionálnej zrelosti budúceho prváka. Ak nie je iný dôvod na zváženie odkladu školskej dochádzky, otvára sa priestor pre rodiča na to, aby dieťa pripravil. Jednou z možností je návšteva školy, do ktorej bude dieťa chodiť.
Býva pravidlom, že školy ponúkajú túto možnosť a dieťa si môže „siahnuť“ na prostredie prvej triedy osobne. Skúsi si hodinu v triede, vidí, ako pracujú prváci, stretne sa s pani učiteľkou. Rodičovi tiež odporúčame, aby vytvoril atmosféru povinnosti aj v domácom prostredí. Stačí, aby dieťa venovalo denne približne 15 minút svoju pozornosť aktivite, ktorá súvisí so školou.
Je dôležité, aby dieťa vnímalo rozdiel medzi povinnosťou a hrou. Cielená činnosť by sa nemala vykonávať pod tlakom a odmietaním, ale dieťa pracuje s vedomím, že má povinnosť.
Skôr ako dieťa nastúpi na povinnú školskú dochádzku, malo by disponovať školskou zrelosťou, čo to znamená?
Rodičia vnímajú veľakrát pripravenosť jednostranne – vie kresliť, vie sa podpísať, môže ísť do školy. Ale školská zrelosť je komplex zrelostí v rôznych oblastiach. Pri nástupe do školy ju posudzujeme na úrovni emocionálnej, sociálnej, pracovnej a úroveň jednotlivých poznávacích funkcií – vnímanie, vedomosti, grafický prejav, pozornosť a podobne.
Ak by som sa chcela vyjadriť komplexnejšie, nepostačoval by mi tu priestor, a tak skúsim stručne. Pri úrovni emocionálnej a sociálnej zrelosti posudzujeme schopnosť zvládnuť pobyt v škole bez rodiča. Ako dokáže prijímať autority, či dokáže spolupracovať. Pri pracovnej zrelosti je dôležité, či dieťa vykonáva prácu pozorne, ako dlho sa dokáže sústrediť a zamerať pozornosť na vybranú činnosť.
Čo sa týka zrelosti poznávacích funkcií, máme na to primerané diagnostické metódy. Ak si s tým všetkým dieťa poradí, môžeme mu s čistým svedomím odporučiť zaškolenie v nasledujúcom školskom roku.
Ak nie je zrelé, čo sa v tom prípade dá robiť?
Máme viaceré možnosti. Najradikálnejšou je odklad školskej dochádzky. Ale musím upozorniť, že naše vyšetrenie a z neho plynúci výsledok má len odporúčací charakter. To znamená, že ak aj odborník odporučí odklad školskej dochádzky, rodič rozhodne, či ho prijme a dodá správu z vyšetrenia aj so žiadosťou a s odporúčaním pediatra škole.
V prípade, že vidíme nezrelosť len v určitej oblasti, odporučíme návštevu odborníka – logopéda, špeciálneho pedagóga alebo psychológa. V našom zariadení poskytujeme deťom stimulačný program, keď pod vedením odborníka sú sýtené tie funkcie, ktoré nie sú primerane rozvinuté a sú dôležité pre nástup do školy.
Samozrejme, je tu potrebná i spolupráca rodiny, keďže dieťa pracuje s pracovnými listami aj v domácom prostredí. Tu si treba uvedomiť, že hovoríme o deťoch s priemerným intelektom. V prípade podozrenia na zaostávanie intelektových schopností je našou úlohou zistiť, v čom je príčina. Zaostávanie môže byť podmienené geneticky, poruchou alebo sociálne znevýhodneným prostredím.
Dieťa nastupuje do školy po dovŕšení šiesteho roku života. Niekedy sa rodičia snažia oddialiť a iní zas urýchliť nástup. Čo je správne?
Nedovolím si povedať, čo je správne a čo nie. Každé dieťa je individualitou, a teda aj školská zrelosť je individuálna. Zvyčajne platí, že deti narodené v letných mesiacoch dozrievajú neskôr, ale to neznamená, že aj dieťa, ktoré nedovŕšilo k 31. augustu vek zaškolenia, nemôže byť na školu pripravené. Preto je dôležitá primeraná diagnostika.
Z osobnej skúsenosti však k deťom, pre ktoré rodič žiada predčasné zaškolenie, pri vyšetrení pristupujem dosť prísne a je pre mňa dôležité, aby dieťa dosiahlo maximálne výsledky. Istým spôsobom totiž rozhodujem o jeho budúcnosti. Ak rodič chce odklad školskej dochádzky, a ja zvážim, že nie je na to dôvod, urobím všetko preto, aby rodič prehodnotil svoju predstavu. Ak sa stane, že nie je spokojný s mojím stanoviskom, stále má možnosť absolvovať vyšetrenie v inom zariadení, i keď to neschvaľujem.
Odklad školskej dochádzky niektorí nesprávne považujú za diagnózu. Ako vysvetľujete rodičom podstatu odporúčania?
Dá sa to tak povedať. Preto sa snažíme robiť v tomto smere čo najširšiu osvetu. Chcem vyzdvihnúť skutočnosť, že každý rok vykonávame na základe záujmu materských škôl depistáž školskej zrelosti. Už formou informačných letáčikov oboznamujeme rodičov s touto témou. Následne ak je potrebné individuálne vyšetrenie, má rodič možnosť ho u nás absolvovať.
Veľakrát sa u príbuzných dieťaťa stretáme s nepochopením nutnosti odložiť školskú dochádzku. Argumentujú, že ich dieťa nie je hlúpe. Aj preto sa im snažíme vysvetliť, čo znamená, aby dieťa išlo do školy pripravené, keďže aj oni sami sa budú musieť s dieťaťom doma pripravovať. Dokážeme im opísať, ako to bude vyzerať, keď nastúpi dieťa nepripravené a naopak, o čo ľahšie a jednoduchšie bude pre rodinu, ak budú súhlasiť s odkladom nástupu. Uvedomujeme si, že aj my, rovnako aj rodičia sme len ľudia a nie každý je zdielny k názorom odborníka.
Môže nastať problém, ak sa rodičom snažíte vysvetliť, že dieťa potrebuje špeciálno-pedagogický prístup?
Sama som matkou ťažko zdravotne oslabeného dieťaťa, a preto rozumiem, že nie vždy natrafíme na správnu etapu spracovávania vzniknutého stavu u rodičov. Treba profesionálne zvážiť, do akej miery sme schopní to vysvetliť rodičom. Každopádne je našou snahou objasniť, že za vzniknutú situáciu nemôžu.
Následne sa im snažíme najzrozumiteľnejšou formou podať informáciu o tom, aký problém má ich dieťa, čo môžeme pre nich urobiť, ale tiež čo oni môžu urobiť pre dieťa, respektíve o čo žiadať a očakávať od školy. Rovnako im hovoríme aj o následkoch neriešenia problému, v kontexte budúcnosti dieťaťa. Čo si z toho rodič vezme, do akej miery je ochotný prijať pomoc, je na ňom. Za to už nenesieme zodpovednosť.
Kedy je pre dieťa lepšia integrácia v rámci bežnej základnej školy pred návštevou špeciálnej školy?
V zmysle nastupujúceho trendu inklúzie vždy. Ale nie som s tým úplne stotožnená. V prvom rade si treba uvedomiť, že špeciálnu školu navštevujú deti, ktorých intelekt je v pásme mentálnej zaostalosti. Tu ide o stupeň postihnutia. Je trendom deti s ľahkou mentálnou zaostalosťou zaraďovať do základnej školy a tu postupovať podľa osnov špeciálnej základnej školy.
Ale keďže sú deti individuality a budú sa stretávať v rámci kolektívu tiež s individualitami, nedokážeme posúdiť dopredu, či je návšteva základnej školy vhodná. Tobôž nie je vhodná, ak škola nemá zabezpečený servis pre dieťa – špeciálneho pedagóga, asistenta učiteľa. Pokiaľ to škola dokáže zabezpečiť, je možné vzdelávanie aj na bežnej základnej škole.
V špeciálnej základnej škole však dieťa s mentálnym postihom nie je konfrontované s bežnou populáciou detí a preto môže byť v škole šťastnejšie. Ak v rámci triedy škola podchytí nežiaduce okolité vplyvy, môže byť dieťa spokojné aj v bežnej škole. Pre mňa osobne je prvoradé, aby dieťa zažívalo práve tento pocit.
Čo by ste poradili pri zvládaní hyperaktívnych tendencií alebo na druhej strane pasívneho správania dieťaťa v škole?
Znovu jedna z ťažších otázok, na ktorú neexistuje univerzálna odpoveď. V prvom rade je dôležitá správna diagnostika, ktorá nám ukáže, z čoho vyplývajú problémové prejavy správania.
Napríklad výchova, organicita, osobnosť, vplyv prostredia a podobne. Ak je nutné vyšetrenie ďalším odborníkom, ako je neurológ alebo pedopsychiater, dieťa je odoslané k nemu. V kontexte všetkých odborných stanovísk sa následne určia postupy a intervencia na úrovni nášho zariadenia, rodiny i školy. V našom centre využívame metodiky zamerané priamo na riešenie oslabených čiastkových funkcií.
V zmysle hyperaktivity sú to programy KUPOZ alebo KUPREV a program na rozvoj pracovného tempa ROPRATEM. S týmito technikami pracujú vyškolení odborní zamestnanci. Sú určené však i na prácu doma pod odborným dohľadom. Pri riešení akýchkoľvek problémov však treba mať na zreteli nevyhnutnosť spolupráce medzi odborníkom, dieťaťom, rodičom a školou.
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie má svoje opodstatnenie
Vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku žiakov počas školskej dochádzky až do obdobia ukončenia kariérnej prípravy. Zameriava sa na diagnostiku príčin školskej neúspešnosti, na podporu motivácie a nachádzanie vhodných spôsobov učenia.
V oblasti starostlivosti o žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, talentovaných a tvorivých žiakov sa orientuje na odhaľovanie ich potenciálu a pomoc pri riešení ich osobných a psychosociálnych problémov.
Prostredníctvom psychologického a výchovného poradenstva pomáha deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Zabezpečuje kariérové poradenstvo, voľbu povolania a pomoc pri orientácii v plánovaní životného uplatnenia.
V priestore sociálnych vzťahov pomáha riešiť adaptačné a socializačné problémy, začleňovanie sa do sociálnych skupín, štruktúr a vzťahov.
Poradenstvom napomáha riešeniu sociálno-patologických javov, najmä závislosti, ale aj šikanovania, domáceho násilia, týrania, zneužívania, obchodovania s ľuďmi.
Poskytuje prieskumné štúdie v oblasti učenia sa, sociálnych vzťahov, sociálnej patológie a iných ukazovateľov podľa špecifických požiadaviek škôl.
Ponúka poradenské aktivity pre žiakov, rodičov, pedagogických a odborných zamestnancov zamerané na problémy výchovy a vývinu osobnosti. A tiež vzdelávanie a odbornú metodickú činnosť pre výchovných poradcov, školských psychológov, koordinátorov prevencie sociálno-patologických javov, školských špeciálnych pedagógov a školských sociálnych pedagógov.
(spracované podľa informácií na webovej stránke cpppaptopolcany.sk)