Vydávať svedectvo v Kristovej radosti

Svoj post v Prešovskej archieparchii zastávate od 25. apríla 2022. Zároveň ste už pätnásť rokov bratislavský eparcha. V čom sa tieto dve služby líšia?

Líšia sa najmä množstvom akcií a agendy. Bratislavská eparchia je síce rozlohou najväčšia, ale počtom kňazov (24) a farností (19) je zasa najmenšia. Prešovská archieparchia má 320 kňazov, veľa farností i pomerne veľké územie.

Takže už tieto čísla naznačujú, že v Prešovskej archieparchii mám podstatne viac výjazdov do farností. Najčastejšie ide o posviacky obnovených chrámov či farských budov, ale aj o pastoračné návštevy.

Pápež Pius VII. zriadil Prešovskú eparchiu v roku 1818. V rokoch 1950 – 1968 bola Gréckokatolícka cirkev v totalitnom Československu postavená mimo zákona. Pápež Benedikt XVI. zriadil Prešovskú archieparchiu 30. januára 2008. Má v súčasnosti Prešovská archieparchia viac dôvodov na radosť ako na smútok?

Človek by mal vždy hľadať dôvody na radosť – v tej radosti, ktorú priniesol Kristus: a aby vaša radosť bola úplná a na inom mieste: a túto radosť vám nik nevezme.

I v týchto pre Cirkev neľahkých časoch – ale ktoré boli ľahké? – má kresťan možnosť prijať Kristov pokoj. Rozhodne by som sa v odpovedi priklonil k tomu, že dôvodov na radosť je viac.

Kardinál Jozef Tomko pri vašej biskupskej vysviacke 16. februára 2008 povedal: „Zrno, ktoré je naoko mŕtve, si aj pod vrstvou ľadu a snehu zachováva život. A tak pre Gréckokatolícku cirkev nastáva jar, ba i leto, keď zbierame klasy a plody týchto zŕn.“ Možno to vidieť aj na počte ľudí hlásiacich sa ku Gréckokatolíckej cirkvi pri poslednom sčítaní obyvateľstva.

Bolo by veľké pokušenie dať sa uspokojiť počtami, štatistikami, tabuľkami. A predsa – sme veľmi vďační veriacim, ktorí sa prihlásili k Cirkvi a k nášmu obradu.

Lebo aj to je istý znak vydávania svedectva. Iste k tomu prispelo i prenasledovanie, väzenie a utrpenie kňazov i veriacich a v neposlednom rade mučenícka smrť našich biskupov.

František Tondra vám pri biskupskej vysviacke zasa adresoval slová: „Stal si sa v plnej miere nástupcom apoštolov. Stal si sa v plnej miere nástupcom i v zodpovednosti.“ Zosilnel vo vás rokmi tento pocit zodpovednosti za zverených kňazov a veriacich?

To dúfam. Biskup si musí stále uvedomovať, že jeho rozhodnutia majú dopad na mnoho ľudí.

Čo robíte preto, aby mala Gréckokatolícka cirkev na Slovensku dobrých a svätých kňazov?

Som v úzkom kontakte s predstavenými kňazského seminára pri formácii bohoslovcov. Kňazov chcem povzbudzovať a ísť príkladom v živote modlitby, skromnosti a bratskej láske.

Ale v prvom rade na vytváranie vzťahu lásky s Ježišom Kristom a úctu k Presvätej Bohorodičke.

Ako je na tom Prešovská archieparchia s novými duchovnými povolaniami? Darí sa získavať adeptov na kňazstvo či zasvätený život?

S povolaniami do seminára, aj keď sa podstatne znížili, môžeme byť stále spokojní a vďační Bohu. V reholiach je situácia oveľa bolestnejšia.

Zdrojom povolaní je na prvom mieste rodina, farnosť a život v rôznych cirkevných spoločenstvách.

Koľko bohoslovcov má v súčasnosti Prešovská archieparchia?

Máme 36 bohoslovcov a 9 sa nám hlási do seminára.

Gréckokatolícka cirkev nám dala vzácnych mučeníkov – Pavla Petra Gojdiča, Vasiľa Hopka, Metoda Dominika Trčku. Aký je váš osobný vzťah k týmto blahoslaveným? Ktorého charizma je vám najbližšia?

U nás v katedrále máme vo veľkej úcte ostatky blahoslavených biskupov mučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka. Každý 11. a 17. deň v mesiaci slávim sväté liturgie na ich hroboch.

Keby som ich mal v krátkosti charakterizovať, tak Pavol Peter – pokora, Vasiľ – jednoduchosť a čistota srdca, Dominik – evanjeliová radosť. Kiežby som z toho niečo nadobudol.

Vaše biskupské heslo Marana tha (Pane, príď) je skvelá strelná modlitba. Apelujete ňou k nebesiam každý deň?

Viac než „vzdych“ je to postoj života. Byť nasmerovaný na stretnutie s Pánom každý deň, až po ten deň D – po stretnutie s ním z tváre do tváre.

Ste rodený Humenčan. Stále ste srdcom východniar, aj keď dvadsať rokov pôsobíte v Bratislave?

V Bratislave som prežil takmer polovicu života a zamiloval som si ju. Ale nikdy som nestratil svoju „východniarsku“ identitu.

Kto je patrón Prešovskej archieparchie a ako si ho archieparchia pripomína?

Je ním svätý Ján Krstiteľ, Pánov predchodca. Pri slávení  každej svätej liturgie si ho pripomíname ako toho, ktorý pripravoval cestu Pánovi.

Samozrejme, raz v roku na jeho sviatok 24. júna slávime archieparchiálnu odpustovú slávnosť v prešovskej katedrále, na ktorú sú vždy pozvaní všetci kňazi našej archieparchie spoločne s veriacimi.

Ktoré sú hlavné pútnické miesta archieparchie?

Prešov, Ľutina, Litmanová, Stropkov, Krásny Brod, Buková Hôrka, Šašová. No naši veriaci majú v úcte aj veľa ďalších miest.

Koľko veriacich v súčasnosti žije na území Prešovskej archieparchie? Koľko má protopresbyterátov (dekanátov) a farností?

Prešovská archieparchia mala k 31. decembru minulého roka 114 714 veriacich. Máme osemnásť protopresbyterátov, z ktorých sú dva personálne, a 164 farností.

Koľko rehoľníkov a rehoľníčok pôsobí na jej území?

Je tu 20 rehoľníkov a 72 rehoľníčok. Máme dve mužské rehole – baziliánov a redemptoristov – a tri ženské rehole – baziliánky, služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie a kontemplatívne redemptoristky.

Koľko krstov, svadieb, pohrebov je v priemere vyslúžených v archieparchii za rok?

V priemere máme ročne 1550 krstov, 520 sobášov a 1440 pohrebov.

Koľko a akých zariadení má archieparchia v správe?

Máme deväť cirkevných škôl, jednu školu v prírode a centrum voľného času. Okrem toho sú aktívne štyri pastoračné centrá – dve pre mládež, pre rodinu a pre Rómov.

V Prešovskej archieparchii pôsobí Gréckokatolícka diecézna charita, ktorá má rozvinutú sieť svojich zariadení.

Okrem toho vo farnostiach pôsobí pätnásť farských charít. Čo sa týka administratívnych budov, máme 147 farských budov a arcibiskupskú rezidenciu.

Veža prešovskej katedrály je duchovným majákom pre gréckokatolíckych veriacich v celej archieparchii. Snímka: wikimedia commons/Jozef Kotulič

Ako je na tom Prešovská archieparchia po finančnej stránke? Bude schopná zvládať zvýšené náklady na energie?

Nie sme nejako majetkovo bohatí a zvýšené ceny energií sú problém pre každého. U nás trpia najmä menšie farnosti, keďže energie tvoria väčšinu ich pravidelných nákladov.

Preto sme museli pristúpiť k rôznym úsporným opatreniam. Farnostiam vieme aspoň čiastočne pomôcť aj príspevkom zo svojpomocného fondu farností.