Vyššie EQ patrí do našej výbavy

Emočná inteligencia (EQ) sa v určitých životných situáciách ukazuje oveľa dôležitejšia ako nadrozmerný sumár vedomostí. Schopnosť rozlíšiť, čo ešte povedať a čo je za čiarou, býva jej reálnym testom. 
Peter Slovák 08.02.2021
Vyššie EQ patrí do našej výbavy

Aj v kresbe dieťaťa sa dá vypozorovať prejav emócií. Ilustračná snímka: Peter Slovák

„Čo to stváraš? Dopočula som sa, čo sa stalo.“ Otázka i dodatok, čo vedia človeka dostať do kolien. Bez šance zdôvodniť a vysvetliť nás blízky človek prvým vetami nielen zaskočí, ale najmä zraní.

Najhoršie je, že si to dotyčný ani neuvedomuje. Chýba mu totiž vyšší koeficient emocionálnej inteligencie.    
 

Podstata emocionálnej inteligencie


Byť voči človeku senzitívny znamená citlivo klásť otázky, primerane reagovať a nekonať v roztržitosti prvých dojmov. To je práve to, čo viacerým chýba.

Obrazne povedané, svojimi slovami strieľajú doprázdna. Avšak i zblúdilá strela dokáže vážne zraniť.

Svätá Matka Tereza necielene týmto výrokom dokonale vystihla podstatu emocionálnej inteligencie: „Nech ktokoľvek, koho prijmete, od vás odchádza lepší a šťastnejší.

Buďte živým výrazom Božej dobroty: svojou tvárou, nežnosťou v očiach, láskou vo svojom úsmeve, priazňou vo svojom pozdrave.“

Bez zveličovania existujú zjavné diferencie v správaní medzi viac či menej emocionálne inteligentnými ľuďmi.

Je potrebné uplatňovať senzitívne správanie, nezľahčovať jeho význam, a to najmä z pohľadu výchovy. Sami nevieme, kedy ho budeme potrebovať. Boh ho totiž voči nám uplatňuje vždy.

 

Patrí EQ k výbave kresťana?


Skúsme si teda načrtnúť typické prejavy a uspokojivú mieru EQ v ľudskej výbave. Človek s vyšším EQ chápe opodstatnenie spoznávať seba, a preto má väčšiu šancu hlbšie spoznať aj druhého.

Sebapoznávanie pre neho znamená pripraviť sa na to, že nájde limity vlastného konania. A tie sa následne bude usilovať odstrániť.

Čiže poznaj seba a až potom konaj. Niekedy býva zavádzajúce, že hoci seba poznáme, nemáme chuť niečo meniť. V tom prípade koeficient emocionálnej inteligencie príliš neporastie.

A to aj preto, že naše vnímanie a myslenie zostáva v pokojných vodách vlastného presvedčenia. Vieme, že stojatá voda po čase začne páchnuť.

Preto aj interakcii s tými, ktorí síce vyhlasujú, že „dokonale“ poznajú svoje telo i myseľ, ale nemajú v úmysle niečo na sebe meniť, sa radšej vyhýbame.

Kľúčovú rolu v rozvoji emocionálnej inteligencie zohráva empatia. Schopnosť správne prečítať emócie druhých. Zdá sa vám to príliš ľahké? Určite nie. Zamieňame si ju totiž za vlastné chápanie situácie druhého človeka a to je veľký omyl.

Ako keď na emócie hnevu či sklamania blížneho reagujeme svojráznymi, indiskrétnymi komentármi, potom ťažko očakávať, že si ho získame na svoju stranu. Hoci si myslíme, že sme mu porozumeli a dokonca ho aj poľutovali.

Emočne inteligentní ľudia sú tolerantní. Že niekto voči nám niečo „prepískne“, neznamená, že to musíme šiť horúcou ihlou. Emočne inteligentné osoby skôr mlčia, ako v nepravú chvíľu vzbĺknu.

Jednak neublížia druhému, ale v konečnom dôsledku ani sebe. A nezabudnime na ich húževnatosť a záujem o nové veci.

To všetko súvisí s rozvojom emočnej inteligencie. Človek s vyšším EQ je oveľa citlivejší voči potrebám blížneho. Aj v kontexte spomenutých slov svätice z Kalkaty je to prinajmenšom žiadaná dispozícia kresťana.