Výstava o Jánovi Pavlovi II. poputuje po Slovensku

Nádvorie sv. Jána Nepomuckého Primaciálneho paláca v Bratislave bude do 31. júla zaplnené fotografiami, textami a zaujímavosťami zo života Jána Pavla II. Predstavujú jeho puto k Slovanom i k Slovensku. Osemnásť panelov ponúka i doteraz menej známe fakty a udalosti, ktoré sa odohrali počas jeho takmer 27-ročného pontifikátu. 

„Ako Ján Pavol II. navštívil všetky slovenské diecézy, tak by aj táto výstava chcela putovať po všetkých slovenských diecézach,“ prezradila jej autorka Emília Hrabovec.

„V trnavskej katedrále by ju mali odprezentovať začiatkom augusta, v septembri sa presunie do Nitry a v októbri by mala zavítať do Prešova a Košíc,“ priblížil veľvyslanec Poľskej republiky v SR Krzysztof Strzałka najbližšie plány. Sto rokov od narodenia Jána Pavla II. je podľa neho príležitosťou na hlboké zamyslenie sa nad budúcnosťou sveta, najmä Európy, ktoré sa často objavovalo v jeho sociálnom učení. „Pápež podporoval obnovu rozdelenej Európy a bol veľkým zástancom zjednotenia krajín našej časti Európy, takzvaných druhých pľúc, so zvyškom kontinentu, teda západnou Európou. Krajiny strednej Európy by mohli podľa Jána Pavla II. so svojimi historickými skúsenosťami a duchovnými hodnotami prispieť k obnove celého kontinentu.“

Záštitu nad podujatím prevzal okrem primátora Bratislavy i krakovský arcibiskup metropolita Marek Jędraszewski a bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský. V jeho zastúpení bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko návštevníkom zaželal: „Aby cez posolstvo svätého pápeža, ktorý celý svoj život hovoril o nespochybniteľných hodnotách, bez ktorých svet nemôže existovať, sme mohli byť jeho nasledovníkmi. Čiže to nie je len výstava o nostalgickej spomienke na krásnu minulosť, ale pozvanie v pote tváre každý deň to posolstvo sv. Jána Pavla II. sprítomňovať dnes, tu a teraz.“ To, čo podľa neho na tejto výstave fascinuje, je, že nám pripomína to, že sme žili ako súčasníci svätca. 

O národe i vierozvestcoch

Výstava sa zameriava na vzťah Jána Pavla II. k národu. Ten bol podľa pápeža zdrojom duchovného a kultúrneho bohatstva a s obavou sledoval ideologický, ekonomický a hodnotový úpadok najmä európskych krajín.

Hovorí tiež o sv. Cyrilovi a Metodovi, ktorých 31. decembra 1980 vyhlásil za spolupatrónov Európy. Modernej Európe chcel totiž prostredníctvom nich ukázať východisko z kríz a ohrození, ktorým bol návrat k spoločným kresťanským koreňom. 

Slovenský exil aj rímske centrum Slovákov

Bohatá zbierka dokumentov a fotografií sa venuje i ťažším časom, ktoré zažili slovenskí katolícki veriaci či duchovní. Prakticky neznámou kapitolou je úzky vzťah Jána Pavla II. so slovenským exilom, ktorý podporoval a aj týmto spôsobom vyjadroval solidaritu s naším národom. Svedčia o tom nadštandardné vzťahy s kardinálom Jozefom Tomkom, ktorému pápež osobne udelil biskupskú vysviacku v Sixtínskej kaplnke, i s biskupmi Pavlom Máriou Hnilicom či Dominikom Hrušovským. 

Dozvedáme sa i to, že za jeho pontifikátu pôsobilo v rímskej kúrii a na pápežských univerzitách viac Slovákov ako kedykoľvek predtým aj potom. Profesorka a historička Emília Hrabovec zdôraznila, že „Ján Pavol II. navštívil slovenskú pôdu bezprecedentne päťkrát. Prvé dva razy na symbolickej slovenskej pôde v zahraničí a trikrát na Slovensku priamo“.

Dokonca pápežova prvá cesta po zotavení z atentátu za múry Vatikánu viedla v novembri 1981 práve do Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktorý okrem formovania budúcich kňazov viedol duchovnú službu zahraničných Slovákov a bol ich duchovno-kultúrnym centrom. „Druhá podobná návšteva sa konala o tri roky neskôr na kanadskej pôde v rámci pastoračnej návštevy Kanady, kde pápež osobne posvätil Katedrálu Premenenia Pána pri Toronte, ktorá bola sídelnou katedrálou gréckokatolíckeho biskupstva, ktoré krátko predtým erigoval.“ 

Vďaka nemu slovenskí katolíci rástli

Koncom 70. až 80. rokov 20. storočia sa slovenskí veriaci prebúdzali z letargie. Posilnení heslom „Nebojte sa“ sa hlásili k viere, organizovali púte či podpisové akcie. Autorka návštevníkom výstavy ponúka úryvok z listu mladých slovenských katolíkov prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi o pozvaní Jána Pavla II. na Slovensko i to, ako hlava Cirkvi s dojatím celú situáciu sledovala a ako na ňu odpovedala. 

Poukazuje tiež na vzťah Svätej stolice s Československom ako štátom. Vatikánski diplomati sa nebáli konfliktu s režimom a namiesto dovtedajšej zhody na oboch stranách sa aj napriek pražským nátlakom usilovali o zmenu. Postupne sa riešila aj otázka prázdnych biskupských stolcov. Františka Tondru z rozhodnutia Jána Pavla II. vysvätil za spišského biskupa v roku 1989 Jozef Tomko. Na záver homílie povedal nezabudnuteľnú vetu: „Nad Tatrami začína svitať.“ Spiš totiž od roku 1965 po smrti Jána Vojtaššáka nemal biskupa. 

Osamostatnenie a tri návštevy Slovenska 

Časť panelov je venovaná začiatkom samostatného Slovenska i trom pobytom v našej krajine. Keď sa Slovensko v roku 1993 stalo mladým štátom, vzťahy s Vatikánom začali kvitnúť. Dostali sme prvého nuncia – arcibiskupa Luigiho Dossenu, ktorý sa významne podieľal na prvej návšteve Jána Pavla II. v samostatnom Slovensku v roku 1995. Trvala štyri dni, čo bol čas, za ktorý zvykol Ján Pavol II. precestovať celý kontinent.

„Slovensku hovoril do duše, uvedomoval si, že stojí na križovatke svojich dejín – kde sa rozhodne o tom, či vákuum otvorené pádom komunizmu zaplnia obsahy kresťanské alebo nekresťanské, ktoré budú v rozpore s historickými tradíciami Slovenska,“ podčiarkla autorka. 

„Posledná návšteva bola v čase, keď bol už pápež veľmi chorý, takže jeho hlasom bol Jozef Tomko. Predpokladalo sa, že to bude jeho posledná pastoračná návšteva, nakoniec bola predposledná. Napriek chorobe cítil potrebu ešte raz, teda po piatykrát navštíviť Slovákov a pripomenúť im, aké veľké očakávania s nimi spája. Očakávania, ktoré súviseli s nádejou na prežitie kresťanskej Európy. Tieto očakávania som chcela tak trochu prevteliť aj do textov a obrázkov výstavy,“ uzavrela autorka výstavy, profesorka Emília Hrabovec. 

Viac fotografií z výstavy nájdete vo fotogalérií.