Vysviacka nedáva pečiatku dokonalosti

Aká je budúcnosť kňazstva na Slovensku? Nad touto témou sa zamýšľal i spišský biskup František Trstenský ako jeden z hostí nedávneho diskusného večera na pôde košickej Teologickej fakulty Katolíckej univerzity.

„Ak dnes ľudia vyhľadajú kňaza, očakávajú duchovnú službu. Seminár nie je multifunkčné zariadenie, kde sa má bohoslovec naučiť stavbárčinu, hrať futbal, robiť na youtube. Ak takéto schopnosti má, je to bonus, ale nie cieľ,“ prízvukuje František Trstenský.

„Identita kňaza je v Ježišovi Kristovi,“ pridáva sa druhý z hostí, rektor Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach Štefan Novotný.

PREHNANÉ OČAKÁVANIA

František Trstenský na vlastnej koži poznáva, že dnešná doba kladie mimoriadne vysoké nároky aj na duchovenstvo. „Zamýšľam sa, či to v očakávaniach už nepreháňame. Aj z diskusie s mladými o službe biskupa pre súčasnosť som – poviem s úsmevom – odchádzal s depresiami. Požiadavky boli také, aby som bol aj uprostred ľudí, spoločenský, uvoľnený, ale zároveň i  stíšený, modlitbový... Každý deň má však len 24 hodín a ja to všetko splniť nedokážem,“ vyzýva spišský biskup na pochopenie ľudských limitov.

Ani novokňaz nemôže byť vopred pripravený na všetky situácie, ktoré ho v pastorácii stretnú, čo sa dá prirovnať k životu v rodine. „V Cirkvi máme snúbenecké prípravy a dokumenty o kráse sviatostného manželstva. Napriek tomu sa aj katolícke manželstvá rozvádzajú.“

František Trstenský preto kladie otázku, či to znamená, že všetky dokumenty sú nanič. „Nie, nie sú, no jednoducho ide o konfrontáciu s realitou, ktorej sme vystavení. Aj v kňazstve máme ideál, ktorého sa nemáme zriekať, ale ani čakať, že bude všade. A s pokorou konštatujeme, že nám ešte veľa ostáva, kým sa k nemu dopracujeme.“

GARANCIA NEEXISTUJE

Rektor Štefan Novotný tiež nabáda na pochopenie, že kňazský seminár nie je miesto, kde vstupujú nedokonalí ľudia a vystupujú z neho dokonalé produkty. „Nemôžeme očakávať, že odtiaľ vyjdú vyblýskané osobnosti, ktoré treba už len rovno svätorečiť. Dobre vieme, že to tak nie je.“

Pri posudzovaní kňazov verejnosťou a obvineniach na nedostatočnú formáciu počas štúdia si tiež pomáha prirovnaním z  rodinného života. „Viete garantovať, že váš syn alebo dcéra budú v dospelosti vo svojom vlastnom manželstve žiť hodnoty, ktoré ste im odovzdali? S pomocou Božou, v modlitbe na kolenách, urobíte ako rodičia všetko, aby to tak bolo, ale aj tak sa môže stať, že vaše dieťa si povie, že pôjde inou cestou.“

Poukazuje tiež na tajomstvo ľudskej slobody. „Aj v seminári sme len ľudia, či už my formátori, alebo aj tí, ktorí doň vstupujú. Nik z nás nie je dokonalý. Napriek tomu, že pred vstupom sa robia aj psychologické testy a celkovo sa kladie dôraz na rozlišovanie povolania, niekedy človek dokáže oklamať nielen druhých, ale aj sám seba.“

Prioritou však stále je, aby sa kandidát kňazstva počas formácie spoznal. Aby mal nohy na zemi a srdce u Pána. „Nemáme však čarovnú guľu, aby sme zistili, kadiaľ sa bude život novokňaza uberať o pätnásť rokov. Nikoho neteší, keď sa dopustí previnenia, ale sme Cirkev hriešnikov,“ vraví František Trstenský.

KŇAZ POTREBUJE RÁSŤ

Samotná vysviacka totiž pečiatku dokonalosti človeka nedáva. „Ani manželia sobášom nie sú automaticky dokonalí, a tiež je to sviatosť. Kňazi potrebujú ďalej rásť, preto i po vysviacke pokračujeme v ich permanentnej formácii. Spoločnosť tlačí na neomylnosť, ale učme sa najmä priznať chyby a povedať prepáč,“ zdôrazňuje biskup.

Uisťuje tiež, že problémové správanie kňazov – s alkoholom, porušením celibátu a podobne – ako hlava diecézy okamžite rieši. „Komunikujem s ním, overujem, ak treba, tak príde aj porada s odborníkom, psychologické vyšetrenie či prípadný návrh na liečenie.“

Rozlišuje pritom, či sa to stalo raz alebo opakovane. „Aj otec v rodine, keď sa opije, je to hanba, ale ospravedlní sa, prosí o odpustenie a dá si do budúcna pozor. Iné však je, keď začal piť pravidelne a stal sa z neho alkoholik. Tam už nestačí každý večer sa ospravedlniť.“

VZÁJOMNÁ POMOC

Podľa biskupa by mal každý kňaz zostúpiť z trónu, ale nie z kríža. „Kristus z  neho tiež nezostúpil, hoci mu to kričali, ale z trónu áno. V kostole kňaz sedí vyššie a niekedy to láka k tomu, že sme vyššie i ľudsky, ale to nie je pravda a treba si to uvedomiť.“

Ak ľudia vo farnosti vidia, že ich kňaz pôsobí vyhoreným dojmom alebo má sklony ku klerikalizmu, biskup ich v duchu odkazu pápeža Františka pozýva k spoluzodpovednosti.

„Sme spoločenstvo bratov a sestier a všetci spoločne sme údmi Kristovho tela. Niekedy mi veriaci hovoria – pán biskup, ,poriešte‘ si toho kňaza. Ja však odpovedám: Pomôžte mi. Možno je ten kňaz zranený, zaujímajte sa oňho, rozprávajte sa s ním, vtiahnite ho. Keď odmieta? Buďte vynaliezaví a uvažujte, ako mu pomôcť znovuobjaviť radosť z Kristovho kňazstva.“

POROZUMENIE LAIKOM

Výčitky laikov voči kňazom sa často týkajú aj toho, že istým veciam nerozumejú, pretože ich spôsob života je Vysviacka nedáva pečiatku dokonalosti vzhľadom na ich povolanie predsa len iný. Azda najošúchanejším príkladom je, že sa nevedia vcítiť do problémov manželov a rodín, keďže žijú v celibáte.

„Áno, počúvame, že farári sú odtrhnutí od života, tak prečo sa motajú do manželského života. Aj psychiatrovi by sme však pri takomto zmýšľaní mohli povedať, že pacientovi nerozumie, lebo on sám netrpí psychickou poruchou. Iste, do situácie iného človeka sa nedá vcítiť úplne, ale to neznamená, že sme od neho odtrhnutí,“ poukazuje Trstenský.

Rektor Novotný dopĺňa, že každý kandidát kňazstva pochádza z nejakej farnosti a rodiny, kde tiež zažíva vzťahy. „Keď so sebou dobre pracuje, to je prvý krok, aby správne porozumel aj laikovi. Ani v seminári nie sú hermeticky uzavretí, chodievajú do mesta, stretávajú sa s ľuďmi a požiadať môžu aj o umiestnenie vo farnosti.“

OTÁZKA POVOLANÍ

Samostatnou kapitolou pri úvahách o budúcnosti kňazstva v našej krajine je úbytok duchovných povolaní. Počty záujemcov o zasvätený život prudko poklesli. Rektor Novotný tento fakt nezľahčuje, pre zachovanie objektivity však poukazuje i na to, že na Slovensku sa celkovo rodí menej detí.

„Nezatvárame si oči pred krízou viery a  rôznymi kauzami v  Cirkvi, aby sme však boli féroví, musíme zohľadniť aj demografický fenomén. Štúdia z roku 2016 hovorí o prognóze, že v školskom roku 2025/26 bude na Slovensku najmenej študentov na vysokých školách, lebo detí niet. O chvíľu tak nebudeme mať ani lekárov, nielen kňazov.“

Biskup Trstenský pripája, že duchovné povolania nie sú otázkou kampane a  marketingu, ale Božieho volania. „Aj zdanlivú neodpoveď na modlitby o nárast duchovných povolaní môžeme považovať za odpoveď. Možno to má byť výzva na zamyslenie, ku ktorému by sme sa inak nedostali, keby sme sa hladkali, koľko máme na Slovensku povolaní a uspalo by nás to. A my predsa nechceme byť spiaca Cirkev.“

Pokles počtu bohoslovcov tak má byť motivácia autenticky pracovať a žiť pre Cirkev aj v daných reáliách. Zároveň nehľadieť len na kvantitu, ale dbať predovšetkým na kvalitu. „Ak budem mať v Spišskej Kapitule hoci len dvoch bohoslovcov v ročníku, ale jeden z nich bude nový Ján Mária Vianney a druhý František Assiský, tak prečo nie, naša diecéza sa poteší,“ ponúka František Trstenský iný uhol pohľadu.