Z Hagie Sofie sa stala mešita

Svet túto zmenu neprijal, hoci predtým Hagia Sofia takmer 500 rokov mešitou bola. Čo to znamená pre kresťanov?

Hagia Sofia bola mešitou od roku 1453, keď Konštantínopol dobyli Osmani, až do roku 1935. Je tiež pravda, že táto budova bola kresťanským chrámom od jej vysvätenia v roku 537 až po spomínaný medzník v roku 1453, teda viac ako 900 rokov.

Nezabúdajme ani na to, že bola postavená na zvyškoch dvoch predošlých bazilík, ktoré tam stáli od roku 360. Ide o najvýznamnejší kresťanský pamätník v celom Turecku a symbol delikátneho dialógu medzi Východom a Západom.

Treba podotknúť, že najmä pravoslávni kresťania majú k tejto sakrálnej stavbe podobný vzťah ako katolíci k Bazilike sv. Petra v Ríme. Bola po stáročia katedrálou pravoslávneho patriarchu v Konštantínopole, ktorého dnes vo veľmi ponižujúcich a potupných podmienkach určených tureckou vládou reprezentuje Bartolomej I.

Rozhodnutiu tureckého prezidenta, podporeného Najvyšším súdom krajiny, rozumiem z pohľadu panturkizmu, ako aj prívržencov radikálneho islamu ako poníženiu a predaju islamskej idey západnému modernizmu.

Na druhej strane je to krok dozadu v dnešných časoch boja sekularizmu proti všetkým náboženstvám, kde je nutný dialóg medzi kresťanským a moslimským svetom. Islam ako monoteistické náboženstvo je pozitívne naladené voči osobe Ježiša Krista ako najväčšieho proroka spolu s Mohamedom. Korán spomína 30-krát Pannu Máriu, zatiaľ čo Nový zákon len 14-krát.

Historicky sa kresťanstvo a islam zbližujú a nie je prospešné, aby sa vytvárala vzájomná nedôvera a rozjatrovali sa nedorozumenia z minulosti. Tento nedomyslený krok spomalí dialóg medzi malou kresťanskou komunitou v Turecku a štátom, na širšom medzinárodnom poli vytvorí zbytočné nedorozumenia medzi náboženskými komunitami Východu a Západu, na politickom izoluje Turecko od zvyšku sveta, poškodí záujmom tureckej diaspóry, najmä v západnej Európe.

Na tieto nastávajúce deficity poukázal Svätý Otec František, moskovský patriarcha Kyrill a mnohí iní významní dejatelia.

Prvé moslimské modlitby v nej boli už 24. júla. Turci avizovali, že s výnimkou modlitieb bude otvorená zadarmo aj pre nemoslimov. Svetová rada cirkví však hovorí o tom, že zo symbolu otvorenosti Turecka sa stane symbol vylúčenia a rozdelenia. Ako to vnímate?

Každý turista či pútnik do dnešného Istanbulu rád privíta vstup zdarma a ušetrí 12 eur. Nemyslím si, že väčšina návštevníkov sa nad tým pozastaví alebo očakáva túto zľavu. Skôr mnohí radi zaplatia túto sumu na dôstojné udržovanie objektu.

Počas islamských modlitieb, najmä v piatok, bude budova mimo dosahu neislamských pútnikov, čo zrejme naruší vzájomnú dôveru a pohostinnosť, ktorá sa očakáva od domácej krajiny. Je to iste detail, ale všetci sa pri vstupe do mešity budú musieť vyzúvať, čo spôsobí ďalšie nepríjemnosti.

Z nadhľadu možno povedať, že v mnohých aspektoch viera a náboženský prejav spojený s ňou nie sú racionálne.

Ide o veľmi citlivé pole, kde sa vkrádajú podozrenia a ľudia často pri obrane svojho kréda konajú neracionálne, často násilne. Myslím si, že v dnešnom svete sa treba maximálne vyhýbať situáciám, ktoré môžu narušiť vzájomnú harmóniu, dialóg, alebo raniť náboženské cítenie.

Omnoho rozumnejšie z môjho pohľadu by bolo opačné gesto - vrátiť múzeum Hagie Sofie kresťanom kvôli prehĺbeniu porozumenia islamu s kresťanstvom v širšom politickom či kultúrnom záujme Turecka. Na to, žiaľ, v tejto krajine absentuje žiadaný priestor.

Kresťanské pamiatky, ktoré sú v pôvodne byzantskej Bazilike Božej múdrosti zo 6. storočia, budú počas modlitieb moslimov prikryté. Už v minulosti z Hagie Sofie odstránili kresťanské relikvie, oltáre či mozaikovú výzdobu. Nie sú teraz ohrozené aj tie, ktoré tam ešte zostali?

Hagia Sofia slúžila po dlhé stáročia ako útočište pre kriminálnikov, utečencov a postihnutých epidémiami - aj po dobytí mesta Osmanmi 29. mája 1453. Sám cisár Justinián ju postavil ako monument vďaky za to, že ho Pán zachránil od moru.

Budova fungovala ako miesto konštantínopolských cirkevných koncilov a miesto korunovania byzantských imperátorov. Považuje sa za vrchol byzantskej architektúry, najmä v konštrukcii kupoly. Justinián vraj pri jej kolaudácii poznamenal: „Prekonal som Šalamúna!“

Touto stavbou sa inšpirovali mnohí moslimskí architekti. Až do roku 1520, keď bola dokončená sevillská katedrála, Hagia Sofia bola najväčším kresťanským chrámom na svete.

Žiaľ, táto bazilika bola v roku 1054 miestom exkomunikácie pravoslávneho patriarchu Michaela I. Cerularia legátom pápeža Leva IX., menom Humbert da Silva Candida. V roku 1204 nasledovalo postupné rabovanie baziliky križiakmi, ktoré veľmi poškodilo vzájomné vzťahy byzantskej a latinskej Cirkvi.

Po konvertovaní baziliky na mešitu po roku 1453 k nej pridali  4 minarety, minbar (kazateľnicu), mihrab (modlitebné miesto orientované smerom do Mekky), odstránili kresťanský oltár, poškodili či zakryli kresťanské mozaiky. Odborníkov znepokojuje práve osud mozaík, ktoré pod dohľadom organizácie UNESCO prednedávnom reštaurovali.

Viac by sme sa mali obávať, aby náboženský fanatizmus nevyvolával zbytočné podozrenia a nevyústil do násilia vo vzájomnom dialógu a v zbližovaní náboženských svetov. My kresťania máme opäť šancu, aby sme sa nepriateľskými gestami nedali vyprovokovať, ale odpovedali Kristovou láskou.