Z lásky a pre spoločné dobro

Aurelius Augustinus (354 – 430), ako sa vlastným menom volal svätý Augustín, nemal od začiatku našliapnuté stať sa svätcom. Jeho matka, svätá Monika, sa síce svätou stala, no Augustínov otec bol pohan. Pokrstiť sa dal až rok pred svojou smrťou.

Ani Augustínova mladosť nepatrila medzi nasledovaniahodné príklady. Žil bezstarostným, neviazaným, búrlivým životom plným pozemských radovánok.

Vždy ho však fascinovala filozofia a rétorika. Mal najvyššie ciele, ktoré sa mu napokon aj splnili. Stal sa totiž uznávaným rečníkom na cisárskom dvore, otváral rétorické školy.

POKLESKY A PÁDY

Uvažoval nad otázkou, či sa všetko končí smrťou. Dostatočnú odpoveď vo filozofických svetských knihách nenašiel. Siahol teda po cirkevných. Tam ho zas odradili dogmy, ktoré Cirkev kázala. Obrátil sa preto na bludárske učenie manicheizmu.

„Každý má svoje strádania, ťažkosti alebo hľadá zmysel života. A v hľadaní urobil Augustín veľmi veľa chýb. V tom je ľuďom blízky,“ poukazuje v rozhovore na aktuálnosť svätého Augustína prior rehole augustiniánov Juraj Pigula.

Freska Krst sv. Augustína z 15. storočia od talianskeho renesančného maliara Benozza Gozzoliho. Ilustračná snímka: wikimedia commons/ voľné dielo

ŽENY A MUŽI JEHO ŽIVOTA

Počas právnických štúdií v Kartágu stretol mladé dievča, s ktorým žil štrnásť rokov. Vziať sa kvôli triednym rozdielom nemohli. Mali spolu syna Adeodata, ktorý prijal krst spolu so svojím otcom v roku 387 a tiež sa stal rehoľníkom. Najviac ho však ovplyvnila jeho matka, svätá Monika.

Celý život ho sprevádzala modlitbou, povzbudzovala k obráteniu. Na jej naliehanie sa vzdal hriešneho života a odišiel zo svojej rodnej Afriky. 

V  roku 384 prišiel Augustín do Milána. Tam ho očarili kázne a myšlienky milánskeho biskupa, svätého Ambróza. Počúval ho a zoznamoval sa so Svätým písmom.

MILOSŤ OBRÁTENIA

Ako tak v roku 386 sedel v jednej milánskej záhrade a rozjímal nad Listom apoštola Pavla Rimanom, zrazu započul detský hlas: „Vezmi a čítaj!“

Zrak mu padol na slová: „Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí“ (Rim 13, 13 – 14).

Vtedy v jeho živote nastal zlom. Hľadal pravdu a pravda si ho našla. Z rúk svätého Ambróza prijal krst, zanechal ženu, pochoval matku, opustil Miláno a vydal sa do Afriky žiť mníšskym životom. Augustín sa utiahol do Hippa v  dnešnom severnom Alžírsku, aby mohol začať žiť kláštorným životom.

V roku 391 sa stal kňazom, neskôr po smrti biskupa Valéria aj biskupom. Ako sám napísal, „stonal pod bremenom biskupského úradu,“ avšak naplno slúžil Bohu aj svojim veriacim. Stále však žil v chudobe a čo mal, rozdal. Staral sa o biednych, siroty i otrokov.

Vyzdvihoval spoločné dobro pred svojím vlastným. Vtedy totiž podľa Augustína človek urobí duchovný pokrok. „A to je aktuálne stále vo všetkých oblastiach života, kde funguje nejaká komunita, spoločnosť,“ hovorí o obľúbenej myšlienke sv. Augustína Juraj Pigula, OSA.

DOKTOR MILOSTI

Ako biskup založil Augustín mužský i ženský kláštor, bojoval proti heretikom, vykupoval otrokov. No najmä veľa písal. O hľadaní pravdy, o chybách a pokrokoch, ktoré urobil, o podstate dobra, klamstve, trpezlivosti, manželstve i práci mníchov.

Mnoho jeho diel vyšlo aj ako odpovede na otázky, ktoré sa ho ľudia spytovali. O Starom zákone, evanjeliách či Pavlových listoch. A hlavne písal o Božej milosti. Aj preto si vyslúžil titul doctor gratiae.

„Všetko robil naplno, bol veľmi horlivý,“ obdivuje na ňom predstavený augustiniánov na Slovensku Juraj Pigula, OSA. Neuspokojil sa len s polovičným výsledkom, všetko sa snažil dotiahnuť do dokonalosti. Aj za cenu chýb, ktorých sa dopustil a ktoré si pár rokov pred smrťou v diele Revízie traktátov aj priznal.

SPIEVAJ A CHOĎ!

Dominikán Patrik Vnučko, OP, zase vyzdvihuje jeho povzbudivé slová, ktoré svätec adresuje tým, ktorí prechádzajú cez ťažkosti. „Prišiel si do pokušenia, ale Boh dá aj východisko, aby si v pokušení nezahynul. Aby si sa ako hlinený hrniec formoval kázaním a vypálil v súžení.“

Pobáda, aby sme napredovali v dobrom: „Spievaj a choď! Čo znamená to choď? Napreduj, napreduj v dobrom! Lebo podľa apoštola sú aj takí, čo spejú k  horšiemu. Ak napreduješ, kráčaš. Ale napreduj v dobrom, napreduj v pravej viere, napreduj v dobrých mravoch! Spievaj a choď!“ (Sermo 256).

NEĽAHKÝ KONIEC

Na sklonku života to Augustín ľahké nemal. Veľká migrácia severoafrických národov znamenala aj výtržnosti barbarských kmeňov. Hippo v roku 430 obliehal kmeň Vandalov. Všetko ničili a za nimi ostávala len spúšť. Augustín napriek tomu v meste ostal a naďalej pomáhal chorým a raneným.

Sám však ťažko ochorel a pripravoval sa na smrť. Skonal 28. augusta 430. Rok po smrti ničivý kmeň obsadil mesto, no jeho hrob ostal nedotknutý. Mesto však časom úplne zaniklo. Svätcove pozostatky preto v roku 508 preniesli najprv na Sardíniu, v prvej polovici 8. storočia do augustiniánskeho kláštora v Pavii.

PO STOPÁCH SV. AUGUSTÍNA

Bazilika svätého Petra v zlatom nebi v Pavii je dnes preto najdôležitejším pútnickým miestom v súvislosti so svätým Augustínom. Nie však jediným. Putovanie po stopách svätca sa začína už v alžírskej Annabe, kde pred vyše tisícpäťsto rokmi stálo mesto Hippo.

V Bazilike sv. Augustína sa nachádza relikvia svätcovho predlaktia. Medzi desiatkami rímskych kostolov sa neďaleko Piazza Navona týči Kostol svätého Augustína. V ňom je pochovaná jeho mama, svätá Monika.

V Taliansku ešte pobudneme, no vydáme sa smerom na sever do Milána, do druhej najväčšej gotickej katedrály na svete.

Pod Katedrálou Narodenia Panny Márie, známejšej ako Duomo di Milano, sa nachádzajú archeologické vykopávky krstiteľnice, kde prijal Augustín spolu so svojím synom v roku 387 sviatosť krstu.

Či už sa vydáme po hmatateľných pamiatkach na veľkého svätca nielen svojej doby alebo ostaneme pri tých duchovných, mali by sme pamätať na jeho známe Miluj a rob, čo chceš. Lebo z lásky sa môže splodiť iba dobro.