Za Dolnú Bzovú oroduje arský svätec
Farský kostol v Podkriváni 27. mája 2018 požehnal biskup Stanislav Stolárik. Na slávnostnú bohoslužbu sa farníci i veriaci z celého okolia obliekli do podpolianskych krojov. Snímka: archív farnosti Podkriváň
Farnosť Podkriváň so 680 obyvateľmi sa rozprestiera neďaleko Detvy v obci, osadách a na lazoch. Od roku 1993 v nej administrátor Ján Salanci (65) spravuje dva kostoly – farský v Podkriváni, filiálny v Brestinej a tri kaplnky – na Mlákach, v Hornej a Dolnej Bzovej. Všetky Božie domy sú zrekonštruované, Kaplnka sv. Jána Máriu Vianneya je z nich najmladšia, pochádza z roku 1999 a zaujme svojou architektúrou aj príbehmi.
„Filiálku Dolná Bzová delí potok do dvoch obcí (Podkriváň – Mýtna) i okresov (Detva – Lučenec). Žije v nej okolo 80 občanov, katolíkov aj evanjelikov, ktorí navzájom dobre nažívajú. Do roku 1989 navštevovali katolíci bohoslužby vo farskom kostole v Podkriváni,“ začína históriou farský administrátor Ján Salanci.
„Po spoločenských zmenách uvažovali o inom riešení, keďže nevyhovovali autobusové spoje a najmä starším farníkom päťkilometrová vzdialenosť. Po roku 1990 sa začali slúžiť sväté omše v starej škole.“
Noemova archa v Dolnej Bzovej
V polovici 90. rokov kúpila farnosť od obce pozemok a vďaka vtedajšiemu správcovi farnosti aj starostovi pripravili podklady na stavbu kaplnky, ktorú začali stavať v roku 1997.
„Hlavným projektantom bol Pavol Ižvolt z Púchova. Mala podobu biblickej Noemovej archy. Stavali ju svojpomocne, z milodarov farníkov a sponzorov, jedným z nich bol i vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč. Dielo s Božou pomocou dokončili na jeseň v roku 1999 a 7. novembra kaplnku i oltár konsekroval rožňavský biskup Eduard Kojnok.“
V diasporálnom prostredí, kde sa katolíci tešia z každej ovečky, bola výstavba kaplnky dôležitá nielen pre náročnejšiu dostupnosť do farského kostola, „ale i pre hroziace nebezpečenstvo úniku farníkov do rôznych siekt, ktoré sa po roku 1990 v okolí šírili,“ približuje farár.
Jednoduchá, no zároveň moderná a atypická kaplnka stojí na 12 stĺpoch po vonkajšom obvode, s malými okrúhlymi okienkami a strechou pokrytou pôvodne drevenými šindľami.
„Obetný stôl, ambonu a sedes venoval a vyrobil z tuhárskeho mramoru miestny majster kamenár Ján Samaš. V čelnej strane obetného stola je vložená malá pozlátená kruhová schránka s relikviou z kostí svätca. Nad hlavným vchodom do kaplnky je vitrážové okno s podobou patróna kaplnky. Autorom návrhu bol kňaz Emil Prokop, SVD, rodák zo susednej obce Kriváň,“ opisuje svedomitú prácu miestnych ľudí.
A prečo práve Noemova archa? „Symbolizuje miesto záchrany v ťažkých biblických i našich časoch. A to je - nielen teraz - symbol veľmi aktuálny,“ vysvetľuje správca farnosti a dodáva, že v kraji, kde majú evanjelici silnú komunitu, znamená veľa aj jeden katolícky človek.
„Treba ich hľadať, byť s nimi takmer v dennom kontakte. Pretože nás nie je veľa a kaplnku sme si postavili sami, máme k nej blízky vzťah. V Roku kňazov, ktorý bol od polovice júna 2008 do polovice júna 2009, do nej prichádzali ľudia z okolia i zďaleka.“
Farár z Arsu zvíťazil
Dielo sa nezaobišlo bez mnohých hodín prác obetavých farníkov. Jednu epizódu si Ján Salanci s vďakou rád pripomína:
„Pri organizácií prác na stavbe som oslovil farníka, otca rodiny, ktorého som prosil o pomoc pri stavbe. Manželka ho potrebovala k malému dieťaťu a prosila ho, aby nešiel. Otec zobral dieťa so sebou, v jednej ruke dieťa, v druhej kladivo a klince, ktorými pribíjal laty na streche.“
Zaujímavý je príbeh nielen vzniku kaplnky, ale i patrocínia.
„Manželia istej rodiny navrhovali každý svojho patróna. Manželka mala skúsenosti s alkoholom v rodine, chcela práve preto arského svätca, ktorý mal vo svojej farnosti tiež do činenia s touto neresťou. Manžel si bránil svoje a snažil sa to ‚vybojovať‘ cez Kráľovnú pokoja, teda pokojnou cestou.“
Nakoniec zvíťazil sv. Ján Mária Vianney a jeho životopis si neskôr pri bohoslužbách spoločne naštudovali. Tak trochu však vyhrali obaja, drevená plastika svätca od majstra Vladimíra Šimíka z Považskej Bystrice je umiestnená vo svätyni na pravej strane vedľa kríža, na ktorom je Ukrižovaný podľa Josefa Václava Myslbeka. Na ľavej strane je zase drevená plastika Kráľovnej pokoja.
Svätého kňaza i malú kaplnku si farníci vážia, za všetkých hovorí výpoveď jedného z nich: „Keby tu nebola táto kaplnka, už by som tu asi nebol.“
Zaspievali prezidentke
Podkriváň ako filiálka farnosti Divín sa spomína v roku 1716, v roku 1750 so súhlasom ostrihomského generálneho vikára Štefana Nedeckého postavili drevenú kaplnku. Odčlenili sa v roku 1787, najprv ako samostatné miestne kaplánstvo s filiálkou s vtedajším názvom Bzová Huta.
Odvtedy sa farnosť rozrástla o ďalšie osady a lazy, aj o viaceré sakrálne stavby. Od roku 1803 je dominantou obce Kostol sv. Martina, v roku 2007 sa tešili novému pastoračnému centru, zasvätenému rovnako sv. Martinovi. Využívajú ho nielen na duchovné, ale i spoločenské potreby.
Z neveľkej farnosti vzišlo i zopár duchovných povolaní, na ktorých sú rodáci hrdí - kňaz Ján Štefan Jalovecký, profesor pastorálnej teológie a vicerektor kňazského seminára v Spišskej Kapitule; kňaz Ján Kováčik či Ján Pivka. Rovnako sa tešia i z dvoch rehoľných sestier – Dobromily Anny Sekerešovej a Pauly Heleny Ďuricovej.
Okrem tradičného ružencového bratstva sa veriaci pravidelne modlia k Božiemu milosrdenstvu, obľúbené sú i púte a na Vianoce koledovania. Tie od roku 2008 organizujú aktívni laici, manželia Ľubomír (ktorý popri hre na organe učí deti hrať na dychové nástroje) a Katarína Pivkovci.
Tento rok sa deti z Podkriváňa dostali do Prezidentského paláca v Bratislave, kde spoločne s ďalšími koledníkmi zaspievali pani prezidentke.
Počtom malí, ale aktívni
Zážitkom sú farské slávnosti, pri ktorých účinkuje miestna dychovka a kostol zaplnia ľudia v podpolianskych krojoch. Posledné roky bolo takýchto výnimočných príležitostí viac – popri odpustových slávnostiach sa stretávali i na požehnávaniach obnovených sakrálnych stavieb. Práve tam badať najviditeľnejšie výsledky veriacich.
Na vynovení kostolov a kaplniek svojpomocne pracovali domáci i dobrovoľníci z okolia, v roku 2000 opravili kaplnku na Mlákach, v roku 2016 kostol v Brestinej a v roku 2018 zrekonštruovali farský kostol, ktorý dostal novú vežu. Na budúci rok ich čaká konsekrácia unikátnej kôrovej kaplnky v Hornej Bzovej.
Pracovitosť a ochotu ľudí si správca farnosti váži: „Aktívna účasť a spolupráca farníkov i kňaza pri týchto prácach je súčasťou pastoračného pôsobenia, ktorá cez fyzickú činnosť a permanentný kontakt prináša svoje plody. Ochota je sprevádzaná obetami, utrpením chorých i modlitbami horlivých, aktívnych, no počtom nie mnohých ľudí.“
Vníma ju ako dôležitý evanjelizačný faktor. „Svedectvo malej skupinky ochotných obetavcov cítiť v neľahkom diasporálnom prostredí. Aj toto je dôkazom, že Boh koná svoje dielo, ak máme odvahu ísť aj do ťažkých vecí. Možno práve preto to vnímame ako malý zázrak. A za tým stojí určite aj náš patrón a pomocník sv. Ján Mária Vianney.“