Za kmérskym slnkom

More je horúce takmer ako vzduch a okrem pár turistov sa v ňom nikto nekúpe. Ak sa rozhodnú hodiť do vĺn pokojného Thajského zálivu miestni obyvatelia, zostávajú väčšinou oblečení. Bufety a reštaurácie nahrádzajú malí podnikavci.

Rozložia pri pláži či na kraji cesty zopár plastových stoličiek a stolov, na stromy zavesia hojdacie sieťky. Ak si u nich niečo objednáte, môžete sa usadiť. Po ceste sa ustavične premávajú ďalší predavači oblečenia, ovocia alebo nápojov, niektorí vykrikujú, iní len trúbia alebo vyhrávajú.

Dopravné pravidlá sa riadia heslom kto z koho. Nech je atmosféra pláže Ochheuteal na okraji juhokambodžského mesta Sihanoukville akokoľvek čarovná, všetko je tam celkom inak, ako bolo pred koronou a ako to opisujú katalógy cestovných kancelárií.

Za posledné roky sa prímorské mesto zmenilo na nepoznanie. Takmer zo dňa na deň v ňom vyrástli obrovské kasína a komerčné centrá, popri mori vznikla mestská promenáda. Akoby sa pyšné mesto chcelo podobať veľkým prímorským metropolám v iných kútoch sveta.

Kostol sv. Michala v Sihanoukville pripomína loďku, čím odkazuje na blízkosť mora i prístavu. Zároveň je v ňom zakomponované písmeno M ako symbol Panny Márie a svätého Michala. Snímka: Wikimedia Commons/CC

Vytúžená reštaurácia

Nemka Katrin Piwková (44) prišla s manželom do Kambodže prvý raz v roku 2008 a jej atmosféra ju doslova opantala. „Odvtedy sme sa sem opakovane vracali. Túžili sme mať vlastnú reštauráciu, no v Nemecku sme si to nemohli dovoliť, preto sme uvažovali, či to neskúsiť tu,“ hovorí o odvážnom pláne Kati.

Hoci sa obom v krajine veľmi páčilo, všetko bolo príliš komplikované. „Napokon sme v roku 2012 kúpili pozemok s penziónom pri pláži. Postavili sme reštauráciu, vybudovali pláž s ležadlami a slnečníkmi. Postupne sme začali stavať bungalovy a napokon bazén.“

V Kambodži sa manželia usadili nastálo a naučili sa kmérčinu, i keď je to veľmi ťažký jazyk. Ich reštaurácia je vyhľadávaná, pretože vyniká mimoriadnou kvalitou.

Vytvorili si tím miestnych ľudí, s ktorým pracujú dlhodobo. Posledné roky však s ich vytúženým snom o vlastnom podniku na malebnej pláži s bielym pieskom poriadne zamávali.

Obrátené na hlavu

„V roku 2018 objavili mesto Číňania a obrátili ho na hlavu. Zrazu tu bolo viac Číňanov ako turistov. Ľudia sa začali zapájať do online hier a vláda veľmi rýchlo pochopila, že to nie je dobré.“ Hry boli zakázané, čo zapríčinilo, že mnohé budovy v meste zostali rozostavané. Do toho prišiel kovid.

„Prvý rok prichádzali aspoň miestni turisti, no druhý rok sme zostali aj my v izolácii. Počas kovidu vláda vybudovala cestu a chodník popri mori, kanalizáciu i osvetlenie. Výrazne sa tým zlepšila infraštruktúra mesta, ale nás to dosť zasiahlo.“

Kedysi tichý kút, ako túto pláž opisujú cestovní sprievodcovia, sa premenil na malú oázu uprostred obrovského stavebného hluku a rušnej premávky bez priameho prístupu k moru. Katrin s manželom to však nevzdávajú. Súčasťou ich podnikania je aj pomoc deťom.

„Videli sme, že mnohé deti i celé rodiny žijú na ulici. Deti nechodia do školy, ale všeličo predávajú alebo žobrú. Mnohé sú vystavené sexuálnemu zneužívaniu. Spolupracujeme s organizáciou, ktorá sa usiluje vrátiť deti do školy a pomáha im v zložitej situácii. Keď si všimneme, že sa deti túlajú po ulici, upozorňujeme na to.“

Ľudia v Kambodži nenakupujú v supermarketoch, ale na trhu. Nájdete na ňom nielen množstvo čerstvého ovocia i zeleniny, ale aj všetko, čo potrebujete. Snímka: Ivan Šulík

Masáž i korenie

Približne 155-tisícové mesto dostalo meno po kráľovi Norodomovi Sihanukovi a má kľúčový význam, pretože sa v ňom nachádza prístav. Práve nad ním sa týči katolícka farnosť sv. Michala.

Tamojší kňazi sa venujú malej miestnej katolíckej komunite, do ktorej kedysi patrili prevažne Vietnamci, keďže katolíci tvoria v krajine necelé pol percenta populácie. „V budúcnosti sa budeme musieť pravdepodobne naučiť aj po čínsky,“ hovorí kaplán Paul Bird, narážajúc na prítomnosť čínskych investorov.

Okrem plávania alebo výletov na loďke, návštevy miestnych trhov, ktoré nahrádzajú supermarkety, či doslova povinnej kmérskej masáže ponúka juhozápadná časť krajiny mnoho možností na zaujímavé výpravy. Napríklad do blízkych národných parkov alebo na okolité menšie ostrovy.

Milovníkom gastronómie sa vyplatí vydať do neďalekého mesta Kampot za slávnym čiernym korením, ktoré sa považuje za najkvalitnejšie na svete. Pred občianskou vojnou v Kambodži sa vraj bez neho nezaobišla ani jedna parížska reštaurácia.

Červení Kméri plantáže na pestovanie kampotského korenia, žiaľ, celkom zničili, no v posledných rokoch boli založené viaceré rodinné ekologické farmy, ktoré nadviazali na tradíciu jeho pestovania. Voňavé korenie je neoddeliteľnou súčasťou kmérskej kuchyne a zároveň je typom na kvalitný darček z Kambodže.

Na pláži v tieni stromov predávajú malí obchodníci jedlo, nápoje či produkty, ktoré vypestovali. Snímka: Ivan Šulík

Coco de Takeo

Severne od Kampotu leží ďalšie strategické mesto Takeo, dôležitý obchodný prístav na ceste do Vietnamu. Hoci sa o tom v cestovateľských bedekroch nepíše, nachádza sa v ňom pozoruhodné centrum, ktoré vybudovala Katolícka cirkev.

Okrem moderného chrámu v kmérskom štýle je v jeho areáli stacionár pre deti s postihnutím, ale aj chránená dielňa, ktorá sa zameriava na rozmanité výrobky z kokosu. „Z dužiny vyrábame kokosový olej, mlieko, karamelky, mydlo a dokonca aj špagety,“ hovorí s hrdosťou koordinátor centra Meak Sorn.

Využívajú každú jednu časť kokosovníka. „Z kokosového vlákna ručne tkáme látky a šijeme oblečenie, vyrábame papier, hnojivo, ale aj košíky či rohožky.“ S úsmevom dodáva, že jednu z nich si u nich objednala aj herečka Angelina Jolie. Z pevnej škrupiny vznikajú kvetináče a šperky.

„Vytvorili sme vlastnú značku Coco de Takeo a svoje výrobky predávame v našom obchode, ale aj prostredníctvom e-shopu.“ Centrum tak ponúka zamestnanie mnohým ľuďom z okolia, ktorí prítomnosť katolíkov vnímali spočiatku kriticky, no dnes je mimoriadne vítaná.

Cestovný ruch sa do Kambodže, kde je dnes až 90-percentná zaočkovanosť, vracia po pandémii koronavírusu iba pomaly.

Cestovateľov, ktorí do nej zavítajú s otvoreným srdcom, neobdarí krajina iba pozoruhodnými pamiatkami, príťažlivou kultúrou, pohnutou históriou, vynikajúcim jedlom, ale aj širokým úsmevom a prívetivým prístupom jej bosých obyvateľov.