Zapáľme sviečky za nenarodené deti

Pamätníky nenarodeným deťom sú miesta symbolickej rozlúčky s nimi. Snímka: archív Fóra života
„Strata týchto detí sa dotýka matky, otca, ale aj celej rodiny. Sviečku za nenarodené deti preto spájame s Pamiatkou zosnulých 2. novembra,“ hovorí Pavla Bicianová, bioetička z Fóra života.
„Je to spomienka na všetkých zosnulých – narodených i nenarodených. Momentom, ktorý spája duchovný a praktický rozmer kampane, je práve symbolická sviečka. Môžeme ju priniesť priamo na hrob nenarodeného dieťaťa alebo k symbolickému hrobu – pamätníku nenarodených či ku krížu.“
Kampaň Sviečka za nenarodené deti vznikla v roku 2003, tentoraz bude už jej 22. ročník. Každoročne sa do nej zapájajú stovky dobrovoľníkov, desiatky organizácií a jednotlivcov.
Minulý rok sa výťažok kampane venoval na vzdelávanie a osvetu s dosahom na vyše 2 000 ľudí, vydalo sa 200 informačných brožúr o Fóre života a 500 kusov vzdelávacej hry Neviditeľný človek. Konkrétnu pomoc dostalo 523 osôb, poskytlo sa takmer 3 000 hodín krízovej intervencie a zachrániť sa podarilo 10 detí, informovala Pavla Bicianová.
EKOLOGICKÁ SVIEČKA A KNIHA
Do kampane sa môže zapojiť každý. Kúpou sviečky tak podporí pro-life myšlienku aj projekty konkrétnej pomoci Fóra života. Ktokoľvek sa môže zapojiť aj priamo do distribúcie sviečok vo svojom okolí, spoločenstve, farnosti alebo prostredníctvom svojej organizácie. Podľa organizátorov je možné zapojiť sa aj online formou – kúpou virtuálnej sviečky.
Novinkou tohtoročnej kampane je nová kniha Zaskočené životom. Záujemcovia si ju môžu kúpiť priamo vo Fóre života i prostredníctvom krajských koordinátorov. „Chceme, aby tieto príbehy priniesli nádej a motiváciu nielen pre ženy, ktoré našli pomoc, ale aby boli inšpiráciou pre kresťanské komunity, ktoré môžu ponúkať hodnoty a dobré riešenia pre matku a jej dieťa,“ hovorí Marcela Dobešová, predsedníčka Fóra života.
Prostredníctvom finančnej, ľudskej, sociálnej, psychologickej a právnej pomoci majú ženy skutočnú možnosť voľby z viacerých možností. Obsahom publikácie sú aj informácie, kde a akým spôsobom je možné pomôcť a sprevádzať ženu či rodinu často v neriešiteľných situáciách. Publikácia je v tomto smere pomôcka aj pre duchovných a laikov.
PAMÄTNÍKY NENARODENÝM
Fórum vyvíja iniciatívu tiež v dokumentovaní pamätníkov nenarodeným deťom. Vznikali spontánne, nezávisle od seba, na rôznych miestach už takmer pred tridsiatimi rokmi. Prvý bol pravdepodobne pamätník v roku 1995 v obci Nemčiňany pri Zlatých Moravciach. Ďalší v obci Studienka pri Malackách v roku 1997, tretí vznikol pri Modrom kostolíku v Bratislave.
Dnes je ich na Slovensku vyše 130 vrátane 14 špeciálnych hrobových miest pre nenarodené deti. Nachádzajú sa po celom Slovensku. Za posledný rok ich vzniklo minimálne šesť, najnovší pribudol v Medzibrodí nad Oravou, pripravujú sa aj v Ružomberku, Prešove a v Lenartove pri Bardejove.
Pamätníky nenarodeným sú viditeľnou spomienkou na neviditeľné deti, ktoré sa z rôznych dôvodov nemohli narodiť. „Mnohé existujú z iniciatívy matiek, ktoré prišli o svoje nenarodené dieťatko pri spontánnom potrate, a keďže vtedy ešte nebola možnosť dať si ho pochovať, túžili mať na cintoríne aspoň miesto, kde by mohli zapáliť sviečku a v tichosti či v modlitbe prejsť procesom smútenia a rozlúčky. Spomíname si na tieto deti, pretože hoci žili len krátko, zanechali v nás stopu. Niektoré boli choré, iné nechcené, ale mnohé túžobne očakávané,“ dodáva Pavla Bicianová.
Všetky pamätníky sú zaznamenané na interaktívnej mape Fóra života, ktorá sa pravidelne aktualizuje. „Aby každá matka a otec, ktorí prišli o svoje dieťatko ešte pred narodením, mali konkrétne miesto spomienky a rozlúčky. Zároveň scitlivujeme spoločnosť, veď aj nenarodené deti patria do našich rodín a spoločenstiev ako rovnocenné ľudské bytosti.“
SOCHY I PAMÄTNÉ TABULE
Formy pamätníkov sú rôzne – symbolické hroby, pamätné tabule, monumenty s nápismi, sochy alebo súsošia. „Dlhoročné skúsenosti s touto problematikou aj vďaka našej spolupráci s občianskym združením Tóbi nám ukazujú, že je ich vhodné inštalovať na cintorínoch, lebo môžu byť prepojené aj s miestom na pochovanie.“
Tu sa ľudia nedelia na veriacich či neveriacich, konzervatívcov či liberálov. „Všetkých nás spája úcta k ľudskému životu, preto môže byť tvorcom tohto diela každý. Je to spôsob, ako rodinám v smútení pomôcť, preto sa do toho nebojme ísť,“ vyzýva bioetička.