Zapečatené tajomstvo

Pečať spovedného tajomstva je absolútne nedotknuteľná,“ potvrdzuje kňaz a cirkevný právnik Ján Duda.

„Preferujem pomenovanie pečať spovedného tajomstva, lebo to chápem tak, že tu nejde iba o akési ,služobné tajomstvo‘, porovnateľné napríklad s lekárskym. Veď ak sú lekárske záznamy alebo lieky zavesené a dostupné v digitálnom priestore, neviem, či tu už vôbec možno hovoriť o tajomstve. Spovedné tajomstvo je úplne niečo iné. Je zapečatené,“ vysvetľuje.

ANI SPOVEDNÍK, ANI KAJÚCNIK

Kľúčové je zamyslieť sa nad otázkou, kto je vlastníkom tohto tajomstva, aby ho mohol odpečatiť. „Katolícka diecéza Baton Rouge v  Luisiane v  USA sa v  súdnom spore spred niekoľkých rokov oprela o to, že vlastníkom spovednej informácie nie je ani spovedník, ani kajúcnik, ale sám Boh,“ pripomína Ján Duda.

Išlo o prípad, keď súd v Louisiane najprv rozhodol, že tamojší kňaz je povinný dostaviť sa pred sudcov a podať výpoveď ohľadom informácií, ktoré sa dozvedel počas spovede. Diecéza sa však odvolala a Najvyšší federálny súd Spojených štátov rozhodnutie zvrátil.

Od mlčania nemôže spovedníka oslobodiť nik z ľudí, ani sudca. Informácia povedaná pri spovedi totiž patrí jedine a výlučne Bohu. Kňaz je iba prostredník. „Prax Cirkvi v tomto ohľade siaha až do kresťanského staroveku.“

Neskôr sa v tomto duchu vyjadril aj pápež Inocent III. v roku 1215. „Zdôvodnenie ponúkol v roku 2015 i biskup Krzysztof Nikiel, keď ako regent Apoštolskej penitenciárie uviedol, že absolútna nedotknuteľnosť pečate spovedného tajomstva je v prospech dobra sviatosti zmierenia.“