Želajú nám obyčajnú radosť a rodinnú blízkosť
Snímka: archív Petra Beňa
PETER BEŇO (49) nitriansky pomocný biskup
Najmä vtedy, keď si počas nich uvedomíme, čo vlastne slávime – príchod Božieho Syna na tento svet. Potrebujeme na Vianoce pripraviť podmienky, vytvoriť atmosféru, v ktorej budeme môcť nanovo pochopiť a prežiť, že Boh je Emanuel – Boh s nami. To je najkrajšie a najdôležitejšie posolstvo Vianoc.
Na jeho prijatie sa treba duchovne pripraviť – modlitbou, čítaním Svätého písma, prijatím sviatosti pokánia, alebo adventnými stretnutiami v rodinách. Rád si spomínam na čas Vianoc môjho detstva.
Neboli „exkluzívne“, aké nám dnes ponúkajú v reklamách, boli to obyčajné Vianoce na dedine, v kruhu rodiny a farnosti. Na Štedrý deň ráno sme chodili vinšovať starým rodičom.
Potom sme pomáhali pri posledných úpravách v dome, pri príprave večere. Večera bola naozaj sviatočná, začala sa modlitbou a čítaním z evanjelia. Samozrejme, že my ako deti sme sa tešili na darčeky, ale tiež na polnočnú svätú omšu či pekné vianočné rozprávky.
Snímka: archív Michala Bogára
MICHAL BOGÁR (61) architekt
Na sviatok sv. Štefana sme mali svadbu, takže pre mňa a moju manželku Máriu majú Vianoce aj takýto špecifický rozmer. Uvedomujeme si ich podstatu už počas Adventu, v očakávaní, keď sa sviatky len blížia a my sme spolu doma, rozprávame sa alebo len tak spolu mlčíme a premýšľame.
Ako prvé si vždy spomeniem na Vianoce u starých rodičov. Mám pred sebou živý obraz stretnutia so sestrou, s rodičmi a s ďalšou rodinou u našich starkých či u tety, keď náš ujo zvykol spievať koledy a my deti sme pritom ukladali na rozpálené kachle ihličie, pomarančové šupky a iné veci, o ktorých sme si mysleli, že budú pekne voňať.
Niekedy sa to riadne pripálilo a dymilo. Teraz sa stretáme u rodičov mojej manželky a náš program sa začína už v adventnom čase „živou“ návštevou sv. Mikuláša, ktorý k nám prichádza vždy pre tých najmenších. Verím, že to je niečo, čo si naše deti a ich početné sesternice a bratranci budú pamätať.
Snímka: archív Márie Rušinovej
MÁRIA RUŠINOVÁ (52) misionárka v Argentíne
Keď počujem slovo Vianoce, vynárajú sa mi spomienky na detstvo. Deťom opakované slová rodičov „budú Vianoce a narodí sa Ježiško“ formovali vedomie, že sa deje niečo vzácne a dôležité. Varili sme čokoládu, ktorá sa nalievala do formičiek s rôznymi vzormi a potom obaľovala do pozlátok.
Vôňa vtedy ťažko dostupných mandarínok ma aj dnes pri ich šúpaní vracia do dňa, keď nás všetkých mama „zapriahla“ do prípravných prác, ako čistenie zemiakov či zeleniny, prípravy dobrôt, makového či orechového závinu, upratovania. Večeralo sa vždy o 18. hodine.
Na stole bolo o jeden tanier navyše. Ak by v ten večer niekto prišiel, sprítomňoval by návštevu samého Ježiša. Nechýbala modlitba, požehnanie večere a v tú noc sme boli všetci spolu. Spravidla najmladší členovia rodiny otvárali darčeky.
Potom sme babke zaniesli štedrú večeru a zaspievali jej koledy. Sneh ani mráz nám nikdy nezabránili ísť na polnočnú svätú omšu.
Snímka: archív Vlasty Mudríkovej
VLASTA MUDRÍKOVÁ (35) hudobníčka
Skutočnú duchovnú podstatu Vianoc cítim v kruhu svojej rodiny. Na Štedrý deň si do našej domácnosti prinášame betlehemské svetlo a spolu s modlitbou ho zanesieme aj na hroby našich najbližších.
S rodinou sa tiež zúčastňujeme na polnočnej svätej omši v obci Skalité, odkiaľ pochádzam a každý rok tam trávim Vianoce. V tichu zasneženého kostola vnímam neopakovateľnú atmosféru a Božiu blízkosť.
Nikdy nezabudnem poďakovať za všetko krásne, čo mi uplynulý rok priniesol, za úžasnú rodinu i priateľov, ktorí stoja pri mne. Verím, že Boh je v ľuďoch. Zo srdca si želám, aby deti poznali tradičné Vianoce so živým stromčekom a vôňou ihličia, ktorý je ozdobený vlastnoručne upečenými medovníčkami.
Pre mňa bolo zážitkom presedieť dlhé hodiny u mojej babičky, ktorá mala pod stromčekom nádherný papierový betlehem. V mysli som si vytvárala svoj vianočný príbeh s postavičkami.