Žijeme na vlne prianí

Naplnenie potrieb je podmienkou existencie človeka a zachovania jeho duševného zdravia. V svojej podstate výmera uspokojených potrieb závisí od úrovne vývinu človeka, materiálnych a sociálno-kultúrnych podmienok jeho života.

Náš stredoeurópsky priestor už 75 rokov nepozná stav vojny, núdze a priameho ohrozenia života. Zvykli sme si, že všetko je našim prianiam akosi k dispozícii. Možno aj preto sa potreby stali kľúčovým pojmom pre ľudskú motiváciu (Drapela, Přehled teorií osobnosti, 2011).

Postmoderný človek ukazuje otrocký vzťah k požiadavkám doby. Stal sa pre ne vazalom túžob v samote prianí.  

Každý má hierarchiu potrieb
 

Človek ako bio-psycho-sociálna a spirituálna entita hľadá náležitosti, ktoré by ho napĺňali a nasýtili. Mnohí poznajú pyramídu ľudských potrieb od známeho psychológa Abrahama Harolda Maslowa (1908 - 1970).

Na základňu tejto pyramídy umiestnil primárne, teda biologické  potreby. Vznikli a upevnili sa vývinovým procesom v evolučnej hierarchii od najnižších zvierat až po človeka počas existencie života na zemi (fylogenéza).

Uspokojenie dýchania, hladu, smädu, spánku či vylúčenie bolesti zo života je pre človeka prvotným vrodeným impulzom. Ich uspokojenie dáva perspektívu pokračovania života.  

Sekundárne vznikajú v priebehu individuálneho vývinu na základe interakcie jednotlivca so sociálnym prostredím. Patria sem v prevažnej miere psychické náležitosti súvisiace so spoločenským životom človeka, s jeho vzťahmi. Pri stavbe jedinečnej životnej pyramídy nad istotu, bezpečie, lásku, spolupatričnosť kladieme uznanie, vzdelania, sebarealizácie.

Ukazuje sa však, že je to stále málo. Vzniká problém s ukončením stavby pyramídy. Hľadáme niečo, čo uspokojí našu túžbu po nekonečnom Bohu. Maslow to označuje ako vrcholné zážitky. Sebatranscendencia a spirituálne potreby hovoria o snahe ľudí objavovať niečo viac, ako reálne dokážu zmyslami obsiahnuť. Niečo, čo sa nachádza za rozumovou a zmyslovou skúsenosťou. 
 

B-úroveň poznania
 

Nie každý sa dopracuje do stavu, keď zabúda na seba, svoje ego a zameriava sa výlučne na problém a jeho riešenie. Väčšine z nás sa to nedarí. Napriek tomu existuje minorita so skutočne pevnou, stabilnou vôľou, ktorá to dokáže. Jej vzor je hodný nasledovania.

Podobne ako nie všetci sme horolezcami aj uspokojovaním potrieb sa individuálne líšime. Pre istú časť populácie stačí naplniť v hmatateľne hojnej miere základné. Títo ľudia majú pocit, že sú spokojní. Sekundárnu spolupatričnosť, istotu a bezpečie vložili do svojich materiálnych výdobytkov a uzavreli sa v priestore sebalásky.

Hoci Abraham Maslow v svojej teórii naznačoval, že uspokojenie prvotných potrieb je podmienkou na vznik vývojovo vyšších, zároveň doplnil, že to nie je možné tvrdiť bezvýhradne. Nie každý dospeje na B-úroveň najvyšších – metafyzických. Zaujímavé je pozorovať, že saturovanie vyšších životných požiadaviek(duchovných, estetických) môže byť veľkou posilou v hraničných životných situáciách, keď je možnosť uspokojenia nižších obmedzená.

Príkladom je sv. Benedikta z Kríža – Edita Steinová, sv. Maximilián Kolbe, Viktor Frankl, Anna Franková a mnohí iní, pre ktorých sa hlad a bolesť stali prostriedkami k spirituálnej dokonalosti. Či už v koncentračných táboroch, alebo v traumatizujúcich úkrytoch a limitovaných životných situáciách sa u nich profilovali duchovné odkazy.

V krehkom ľudskom živote je preto dôležitý vrchol pyramídy potrieb. Tu sa nachádzajú B-hodnoty. Okrem iných sem patrí vnútorná bohatosť človeka a odovzdanosť najhlbšiemu existenciálnemu významu. Pre nás kresťanov je to jednoznačne Boh.