Žil na púšti a jedol kobylky

„Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ“ (Mt 11, 11). Zrejme aj preto v liturgickom kalendári okrem sviatku Narodenia Panny Márie a Narodenia Pána slávime aj Narodenie sv. Jána Krstiteľa ako jediného zo svätcov.

Pri svätých totiž Cirkev slávi ich pamiatku v deň odchodu k Pánovi, teda narodenie sa pre nebo. Ján Krstiteľ je však výnimka. Jeho pozemské narodenie si pripomíname 24. júna. 

Neobyčajné narodenie

Známy príbeh z Lukášovho evanjelia hovorí o zbožných ľuďoch Zachariášovi a jeho manželke Alžbete, ktorí nemali deti, pretože Alžbeta bola neplodná a obaja už boli v pokročilom veku (porov. Lk 1, 5 – 7).

Nečudo, že sa postarší pán čudoval, keď mu anjel Gabriel oznámil, že mu jeho manželka porodí syna a dá mu meno Ján, a keďže najprv jeho slovám neuveril, až do synovho narodenia ostal nemý (porov. Lk 1, 13 – 20). 

Anjel mu o synovi hovoril, že „bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu“ (Lk 1, 15 – 16). 

Po chlapcovom narodení ho prišli na ôsmy deň obrezať a chceli mu dať meno po otcovi – Zachariáš. Rodičia však nesúhlasili a trvali na mene Ján. Vtedy opäť začal Zachariáš rozprávať a chváliť Boha (porov. Lk 1, 59 – 64).

Pustovník na púšti

O Jánovom detstve nevieme nič, iba to, že rástol a mocnel a už ako mladý odišiel na púšť, kde žil až do verejného účinkovania. To nám načrtáva Matúšovo i Markovo evanjelium: „Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán“ (Mk 1, 4 – 5). 

Dozvedáme sa, že žil skromne a prísne, priťahoval zástupy ľudí, ale sláva ho neopantala. Práve naopak, vyzdvihoval toho, ktorý príde po ňom, preto ho východné cirkvi nazývajú Ján Predchodca. Bol totiž posledným starozákonným prorokom, ktorý ľud pripravoval na príchod Mesiáša.

Hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým“ (Mk 1, 7 - 8).

Skončil ako mučeník

Jánov (verejný) život netrval dlho. Herodes Antipas ho dal uväzniť. Nepáčilo sa mu Jánovo poúčanie, keď vládcovi zakazoval žiť s bratovou manželkou Herodiadou.

Mravné napomínania počuť nechcel a plánoval ho zabiť. Bál sa však ľudu, ktorý ho označoval za proroka.

„No v deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak zapáčila, že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať. Ona na návod svojej matky povedala: ‚Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.‘ Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim rozkázal, aby jej ju dali. A tak dal Jána vo väzení sťať. I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke“ (Mt 14, 6 – 11).

Smrť Jána Krstiteľa si pripomíname 29. augusta.