Život môže zmeniť cestu, nie však smer a cieľ

Záverečné slová večernej modlitby kompletória: „Pokojnú noc a vytrvalosť v dobrom až do konca nech nám dá všemohúci Pán“ vyjadrujú meritum každodenného úsilia kresťana.

Vytrvalosť je ohnivko, ktoré sa spája s iným článkom a ním je psychická odolnosť. Ich previazanie nie je len symbolické.
 

Verne vytrvať


Vytrvalosť v dobrom stimuluje človeka zvládnuť život so všetkými nástrahami a ťažkosťami. Ani pri ľudsky najvysiľujúcejších situáciách i keby okolnosti života zásadným spôsobom zmenili cestu, nemali by ohroziť ciele.

Svätý František Saleský v tejto súvislosti odporúča: „Nech si svet kričí koľko chce, nech kritizuje a šomre na dobro. Vy si to bez znepokojenia vypočujte a v dobrom verne a statočne vytrvajte.“

Sú to priezračné slová ponaučenia nebrať ohľad na to, čo hovorí okolie, trendy a spoločenské nálady.

Relevantné je citlivo vnímať Božie zákony, mravné pravidlá, ktoré do nás vložil sám Boh. Nevinní ľudia - prenasledovaní a zatýkaní pre vieru - by o tom vedeli dlho rozprávať.

 

Rozdielnosť vo vytrvalosti


Sú ľudia, ktorí majú tendenciu kapitulovať pred akýmkoľvek menším problémom, či dokonca aj náznakom budúcich obťažných životných situácií. Ich protipólom sú osoby s vysokou mierou odolnosti voči skutočne vážnym životným udalostiam.

Všeobecne k nim patrí smrť najbližších, strata slobody a ľudskej dôstojnosti, fyzická, ale najmä psychická trauma, ublíženie.

Aj na príklade skúseností mnohých neprávom odsúdených počas totality je zjavné, že patrili k ľuďom s obrovskou mierou psychickej reziliencie. Ich statočná vytrvalosť v dobrom bola neprehliadnuteľná.

V súčasnosti je žiadanou vlastnosťou lídrov odolnosť. Mnohí sa o ňu usilujú posilňovaním základných postojov, ako je životný optimizmus, prijímanie reality, prirodzená orientácia na riešenie, starostlivosť o vzťahy či snaha prevziať zodpovednosť.

Nemuselo by to však stačiť. Pre nás práve ochota deň za dňom nájsť si čas na vzťah s Bohom, prameňom večnej vytrvalosti, sa ukázala pre viacerých ako terapeutický prostriedok reziliencie a dlhodobej stálosti v pozitívnom presvedčení.

 

Cieľom je vytrvať v dobrom


Pevné postoje slúžia na vypestovanie si dispozície byť vytrvalým. Zamerajame svoju pozornosť na ľudí, nie na veci. Dobré vzťahy s blízkou rodinou, priateľmi a okolím sú zlomové.

Recipročne prijmime pomoc a podporu od tých, ktorým na nás záleží a ktorí nás vypočujú. Naučme sa vnímať životné krízy nie ako nezdolateľné problémy.

Fakt, že sa stresujúca udalosť stala, nemôžeme zmeniť. Ovplyvníme ju však len tak, ako s ňou naložíme. Zmeny považujme za súčasť života, nemajme pred nimi strach.

Samozrejme, že existujú určité situácie, ktoré musíme prijať a vyrovnať sa s nimi. Ale ich je len zopár. Ide o smrť či vážne ochorenie alebo zdravotné znevýhodnenie.

Aj tu však principiálne platí sústrediť sa na veci, ktoré sa zmeniť dajú. Plánujme si vždy reálne ciele, nestavajme si vzdušné zámky.

Cibrime si spoľahlivosť v malých veciach. Tie nás oveľa lepšie približujú k cieľu. Neskončime rozhodnutím, ale konajme. Nečakajme, že niekto príde za nami alebo sa problém vyrieši sám.

Hľadajme príležitosti, ako sa naučiť niečo nové o sebe. Aj keď čelíme bolestivým udalostiam, skúsme sa na situáciu pozerať v širšom kontexte a udržať si dlhodobú perspektívu.

Zachovávajme si nádej. Neúnavnosť životného optimizmu spočíva v pozitívnom očakávaní, že v budúcnosti sa stanú i dobré veci.

Kľúčové na zachovanie pravdivého smeru je neponáhľať sa čo najskôr dosiahnuť cieľ, ale usilovať sa o vytrvalosť, a to najmä v dobrom.