Zlomový bod kňazstva
Bratia, bez zásluh, z čistej milosti sme dostali pomazanie, ktoré z nás urobilo otcov a pastierov vo svätom Božom ľude.
Ilustračná snímka: profimedia.sk
ŠKANDÁL KRÍŽA
Keď sa pozrieme na apoštolov, aj im pomazanie Slovom zmenilo životy. Na Ježišovu výzvu opustili svoje lode, siete, domovy...
S nadšením nasledovali Učiteľa a začali kázať, presvedčení, že neskôr vykonajú ešte väčšie veci. Až prišla Veľká noc. Tam akoby sa všetko zastavilo: zapreli a opustili Učiteľa.
„Nepoznám toho človeka“ (Mk 14, 71) – slová, ktoré Peter vyslovil na nádvorí veľkňaza, nie sú len impulzívna obhajoba, ale aj priznanie si duchovnej nevedomosti.
On a ostatní možno očakávali úspešný život, idúc za Mesiášom, ktorý priťahoval zástupy a robil zázraky. Nedokázali však uznať škandál kríža, ktorý ich istoty nabúral.
Ježiš vedel, že to sami nezvládnu, preto im prisľúbil Tešiteľa. A práve toto „druhé pomazanie“ na Turíce premenilo učeníkov a priviedlo ich k tomu, aby pásli Božie stádo a už nie seba samých.
Po prijatí Ducha sa Petrov strach a váhavosť vyparujú. Jakub a Ján, spaľovaní túžbou darovať svoj život, sa prestávajú naháňať za čestnými miestami.
MOMENT KRÍZY
Bratia, podobná cesta zahŕňa i náš kňazský život. Prvé pomazanie sa začalo volaním lásky. Opustili sme kvôli nemu svoje kotvisko a na toto úprimné nadšenie zostúpila sila Ducha, ktorá nás posvätila.
Potom, podľa Božieho načasovania, prichádza pre každého z nás veľkonočná etapa, ktorá znamená okamih pravdy. Je to moment krízy, ktorý má rôzne podoby.
Každému sa skôr či neskôr stane, že zažije sklamanie, únavu a slabosť, pričom sa zdá, že ideál sa uprostred požiadaviek reality stráca.
Táto kríza sa však môže stať zlomovým bodom kňazstva, rozhodujúcou etapou duchovného života, v ktorej sa musí urobiť konečná voľba medzi Ježišom a svetom, medzi hrdinskosťou lásky a priemernosťou, medzi krížom a určitým blahobytom.
POŽEHNANÁ CHVÍĽA
Všetci sa musíme zamyslieť nad týmto momentom nášho kňazstva. Je to požehnaná chvíľa, v ktorej sme podobne ako učeníci na Veľkú noc povolaní byť pokorní, aby sme vyznali, že sme premožení poníženým a ukrižovaným Kristom, a aby sme prijali, že chceme začať novú cestu – cestu Ducha, viery a silnej lásky bez ilúzií.
Je to kairos, v ktorom objavíme, že celá vec sa neredukuje iba na opustenie člna a sietí, aby sme nasledovali Ježiša počas určitého obdobia.
Vyžaduje si, aby sme prešli celú cestu až na Kalváriu, prijali lekciu a ovocie a s pomocou Ducha Svätého išli na koniec života, ktorý sa musí skončiť v dokonalosti Božej lásky.