Zmeniť sa je možné

Vo vedomí človeka sa v nepravidelných intervaloch v určitých životných etapách objavujú myšlienky niečo na sebe alebo v svojom živote zmeniť. V tej chvíli sa ukazujú ako strategické odvaha a schopnosť urobiť rozhodný krok.

Čím dlhšie sa však človek bude nad tým len zamýšľať, čakať na vhodnú príležitosť, tým to bude namáhavejšie uskutočniť.

 

Začať od seba
 

Grécky filozof Sokrates (469 – 439 pred Kristom) odporúčal mladíkovi, ktorý sa nachádzal pre neho v bezvýchodiskovej situácii, aby ju nemenil, keďže z jeho pohľadu to nejde, ale aby skúsil zmeniť sám seba. A to už pôjde. Je však potrebné začať.

Ochota skúsiť niečo nové sa stráca s neochotou opustiť pohodlie - či už v rovine fyzickej, či duševnej. Pohodlnosť nám bráni zmeniť sa. Náklonnosť k prispôsobeniu sa okolnostiam je silná. Radi argumentujeme slovami: „Ani to, čo robím dnes, nie je až také zlé.“ Prípadne: „Ja som už raz taký.“ 

Sú zmeny, ktoré nám od základu zmenia život. V tomto prípade sa nedá spoliehať, že obrat dorazí postupne a bude k nám „milosrdný“. Ak sa už raz napríklad rozhodne človek zmeniť stav slobodný na manželský, je to zásadné rozhodnutie, ktoré musí brať so všetkými dôsledkami.

Väčšinu z nás teda situácia a nové okolnosti v tomto prípade nejako dotlačia k adaptabilite v správaní. Napriek tomu v určitých aspektoch akoby sa nás zmena ani nedotkla. A to i keď už kráčame na spoločnej ceste životom.

Najčastejšie ide o spôsoby uvažovania a zvyky. Práve preto je o čosi ťažšie realizovať konverziu zvyku, kde sa vyžaduje, aby vôľa bola neustále posilňovaná naším odhodlaním. Niekedy nás odrádza, že existuje reálna možnosť vrátiť sa k pôvodnému správaniu.

A tak si radšej nedôverujeme a vyhovárame sa. Emocionálna zmena je pravdepodobne najkomplikovanejšia. Ustriehnuť vlastné emócie a dokázať ich nahradiť želateľnými nie je nemožné.

Avšak tu platí, že opakovaný tréning je skutočne nevyhnutnosťou. Dôležité je neprestať a porozumieť najmä tým pocitom, ktoré v nás stimulujú negatívne emócie.

A konečne - zmena myslenia spôsobuje pravdepodobne najväčšie komplikácie. A pritom práve ona je nevyhnutná, aby sme dokázali realizovať tie predošlé. Zmena myslenia znamená stotožniť sa s tým, že iná alternatíva na pokojný život neexistuje.

A tak máme jedinečnú príležitosť začať meniť seba, nie situáciu. Pripraviť sa na „kadenciu“ - melodický obrat v našom živote. Vynútená zmena neprináša ovocie. Odstrániť strach a predpojatosť, nebáť sa nepohodlia, prijať zmenu a vytrvať v nej. 

Zmenu zverme do rúk Boha
 

Výpovedné sú slová sv. Vincenta de Paul: „Skutočne Boh v svojej múdrosti dobre usporiadal veci tohto sveta: Po dni nasleduje noc, po radosti smútok, po priazni nepriazeň, aby sa náš duch pridŕžal jedine Boha, ktorý riadi všetky zmeny.“

Pre kresťana to znamená zveriť každú potenciálnu zmenu nie do rúk iného človeka, ale do láskavých rúk Otca a Božej prozreteľnosti. Ihneď sa začať správať tak, akým človekom túžime byť. Nečakať. Teraz a tu, bez ohľadu, či nám to vyjde alebo sa znovu potkneme.

Ak to urobíme, duševne nás to posilní. Pripravme si projekt zmeny, predovšetkým tam, kde nás tlačí topánka. Urobme si analýzu pozitívnych i menej atraktívnych dopadov na náš život.

Naučme sa predvídať. Dodržiavajme postupnosť, začnime jednou zmenou, ktorú však treba dotiahnuť do konca. Všetko naraz nie je možné a navyše nás to môže znechutiť pokračovať. Nedovoľme pocitom, aby nám určovali ako ďalej. Pomôžme si analógiou s vývinom, ktorý označujeme ako súbor zmien.

Organizmus získava nové vlastnosti, pričom niektoré vývinovo nedokonalejšie stráca, napríklad reflexy. Stáva sa vnútorne zložitejším, dokonalejším najmä vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu, ale zároveň nezávislejším od neho. A práve to je vitálne na zmene, hoci sa nám môže zdať, že bolí.

Každý má právo na osobnú zmenu, ale musí byť relevantne podložená skutkami. Nielen o nej rozprávať. Vyznieva komicky, keď niekto chce zmenu bez toho, aby zanechal starý spôsob konania a uvažovania. A to predsa nie je náš prípad.