Zo štátnika sa stal jednoduchý biskup

Heribert prišiel na svet v meste Worms do šľachtického rodu okolo roku 970. Bol nadaným študentom, vzdelanie získal v miestnej katedrálnej škole aj v benediktínskom kláštore Gorze v Lotrinsku. 

Túžil ísť v benediktínskych stopách, avšak jeho otec s touto cestou nesúhlasil. Heribert sa teda vrátil do Wormsovej katedrály, kde v roku 994 prijal kňazskú vysviacku od biskupa Holdebolda.

Myslel si, že bude jeho nástupcom, avšak keď na trón nastúpil len štrnásťročný cisár Oto III., jeho plány sa zmenili. 

Politika na prvom mieste

V tom istom roku ako prijal kňazskú vysviacku ho cisár Oto III. vymenoval za talianskeho kancelára, o štyri neskôr dostal pod správu aj nemeckú agendu. 

Na sklonku 10. storočia sa stal kolínskym arcibiskupom, prijal biskupské svätenie v katedrále v Kolíne nad Rýnom, jeho aktivity sa však sústreďovali len na politiku. Cisára sporadicky v Ríme navštevoval, aj keď väčšinu času strávil v Kolíne. 

Mierny zvrat nastal okolo roku 1002. V Ríme vypukla vzbura, a tak sa cisár Oto dal na útek. Heribert stál pri ňom aj teraz. Cisár na ceste vážne ochorel a zomrel. Heribert pokračoval aj s jeho mŕtvym telom až do vlasti. 

Z nepriateľa spolupracovník

Heriberta na príkaz bavorského panovníka a budúceho cisára (a tiež svätca) Henricha II. zadržali. Najprv sa totiž voči nemu postavil, neskôr nový cisár začal rešpektovať Heribertove schopnosti, spriatelili sa a Heribert mu začal slúžiť. 

Hoci vo funkcii nemeckého kancelára pokračoval aj ďalej, politika už nebola v jeho živote taká dôležitá ako predtým a začal sa viac orientovať na svoju duchovnú službu v Kolíne.

V roku 1003 neďaleko Kolína založil kláštor Deutz, pomáhal chudobným, navštevoval diecézy a bol duchovným otcom pre všetky vrstvy obyvateľstva. 

Pomohol v suchu

Heribert sa vzýva pri prosbách o dážď. Traduje sa totiž, že keď raz Nemecko sužovalo dlhé obdobie sucha a krajinu trápil hlad, po biskupových modlitbách prišiel výdatný dážď. Obyvatelia Kolína tak hovorili, že ich zachránil práve Heribert a jeho modlitby. 

Počas jednej pastoračnej vizitácie ochorel. S horúčkami sa ponáhľal späť do Kolína, kde do týždňa zomrel. Stalo sa tak 16. marca v roku 1021 v kláštornom kostole, ktorý sám založil. 

Už počas života ho uctievali ako svätého. Niektoré zdroje uvádzajú, že oficiálne ani nebol vyhlásený za svätého, iné spomínajú rok 1075. Vtedy ho vraj kanonizoval pápež Gregor VII.