Zo syna írskeho kráľa sa stal rakúsky patrón

Sv. Koloman sa narodil v druhej polovici 10. storočia a pochádzal z írskej rodiny. Keď sa v roku 1012 vydal na púť do Svätej zeme, do vlasti už nedošiel. Svoju životnú púť ukončil v Rakúsku.

Pomýlili si ho so špiónom

Jeho smrti predchádzala nešťastná náhoda. Cestou domov zo Svätej zeme prechádzal cez Carihrad, poddunajské zeme a Uhorsko, až prišiel na pôdu rakúskej zeme, do mesta Stockerau, neďaleko Viedne. V tom čase vládli medzi susednými štátmi neustále prestrelky a nepokoje. 

Kolomana, ktorý neovládal ich reč, považovala vojenská hliadka za podozrivého. Mysleli si o ňom, že je špión a vyzvedač. Podľa legendy, ktorá sa o ňom zachovala, ho mučili a napokon obesili na vyschnutom strome. Až potom však zistili, že zabili neobyčajného človeka. Suchý strom totiž začal vyháňať listy a kvitol, zatiaľ čo Kolomanovo telo zostalo na strome (údajne až 18 mesiacov) neporušené. A ktokoľvek sa k nemu priblížil, náhle vyzdravel. 

Patrón Rakúska

Nedorozumenie sa neskôr vysvetlilo, život mladému nábožnému mužovi to ale späť nevrátilo. Keď sa o zázraku a nespravodlivej smrti dozvedel markgróf Henrich II., dal mu vybudovať honosnú hrobku v opátstve Melk pri Dunaji, do ktorej ho pochovali. 

Čoskoro po jeho smrti začali ľudia (najmä v horských krajoch) stavať kaplnky s jeho patrocíniom, pomenovávali po ňom vodné pramene. Modlili sa k nemu ako k ochrancovi proti moru, dokonca v niektorých krajoch aj dievčatá, ktoré ho prosili za dobrého životného partnera. 

Pri jeho hrobke založili v roku 1089 benediktínsky kláštor a v jeho kostole sa dodnes nachádza svätcova hrobka. Koloman sa stal patrónom Melku, neskôr i Rakúska.