Zrkadlom psychiky je ľudská tvár

Senzorom, ktorý vysiela tieto signály, je psychika. Ľudská psychika je neuveriteľne citlivý prístroj merania vnútornej pohody človeka. Prejavuje sa vo všetkých činnostiach, ktoré človek robí. Psychika robí záznamy a poskytuje obraz o duševných procesoch, stavoch a vlastnostiach ľudského organizmu. Umožňuje človeku svet poznávať a zároveň ho prežívať. Má informačnú, regulačnú a adaptačnú funkciu.

Čo hovorili o psychike v minulosti

Predstaviteľ antickej filozofie Herakleitos z Efezu (540 – 480 pred Kristom) ju prirovnal k princípu dýchania ako celkom viditeľného prejavu života. To, čo vdýchneme, aj vydychujeme. Ak v živote prežívame bolesť, ťažkosti a smútok, aj naše každodenné výdychy sú nimi poznačené. A naopak, ak prežívame spokojnosť, radosť či úspech, naše dýchanie je oveľa ľahšie a pokojnejšie. Svätý Augustín (354 – 430) jej pripisuje vlastnosti, ktoré sa prezentujú v myslení a rozume, chcení a láske, rozpomínaní a pamäti (porov. Boroš a kol., 1999).

V súčasnej odbornej literatúre sa chápe ako vlastnosť a zároveň funkcia vysokoorganizovanej hmoty ľudského tela, centrálnej nervovej sústavy, čiže mozgu a miechy. Psychika  umožňuje vedomé a nevedomé prežívanie. Zdeněk Helus v Úvode do psychológie (2011) poukazuje na zaujímavé poznatky o našej psychike. To, čo sa deje v našej psychike, tvorí prúd prežívania. Prúd prežívania sa vyznačuje kontinuitou, ktorá zakladá našu identitu, čiže príbeh nášho života. Naša psychika, naše prežívanie nás otvára svetu a orientuje nás na život vo svete. A nakoniec, práve psychika, individuálne prežívanie rôznych situácií je základom našej autonómie, slobody. Čo znamená, že nik nás nemôže zviazať príkazmi, nariadeniami alebo vynútiť správanie. V konečnom dôsledku  sa s tým aj tak vnútorne nestotožníme.

Vlastní ju iba človek a má svoje zákonitosti

Ľudská psychika zrkadlí objektívne a subjektívne prežívanie. Objektívne zrkadlenie funguje asi takto: väčšina z nás nie je nadšená zo zlého počasia, napríklad, keď dlho prší bez prestávky. Subjektívne zrkadlenie tohto  počasia sa u človeka so sklonom k depresii môže podpísať pod vážne zmeny v prežívaní a správaní.  
Naša psychika sa formuje životom v spoločnosti, je teda sociálne ovplyvnená. Najmä kultúrou, zvykmi, písanými aj nepísanými pravidlami mravného správania. Zároveň sa vyvíja. Psychika dieťaťa je iná ako dospelého jedinca. Je nezaťažená skúsenosťami nedôvery a sklamania. U dieťaťa je oveľa priezračnejšia v zmysle prežívania a prijímania iného človeka alebo životnej situácie.

Samozrejme, že tu svoje zohrávajú genetické vplyvy dedičnosti. Genetická informácia (genotyp) nesie so sebou súbor vlastností napríklad vo forme vitality či temperamentu. Následne sa rozvíja vo fenotype, čiže súhrne pozorovateľných jedinečných znakov a vlastností, ako je nadanie či rôzne špecifické zručnosti človeka. Aj tieto skutočnosti upravujú individuálne vnútorné prežívanie a spracovávanie informácií o svete, ľuďoch, životných situáciách, ale aj vlastných skutkoch.

Uvedomiť si vlastný duševný život, čo momentálne prežívam, je dané iba človeku. Táto dispozícia je súčasťou ľudského vedomia a patrí k základnej výbave ľudskej psychiky. Primerané vnímanie podnetov z prostredia, ktoré nás obklopujú, zabezpečuje centrálna nervová sústava.

A hoci má psychika v prvom rade biologické korene, človek je bytosť aj duchovná. Ako sa tento dualizmus prejavuje? Odborníci hovoria, že každý má v sebe zakorenenú duchovne vedomú stránku psychiky. Hlbšie prežívanie duchovných hodnôt, modlitba, rozjímanie, sviatostný život - pomáhajú človeku nielen upokojiť reakcie vo vzťahu k životným situáciám, ale tiež pozitívne formujú osobnosť so všetkými jeho vlastnosťami. Duchovná stránka psychiky pomáha zvládnuť ľahšie to, čo nám z ľudskej stránky, prirodzene, nemusí byť vždy po vôli.