Téma

Vedeli ste, že v centre rozhorúčenej Bratislavy môžete nájsť aj duchovnú oázu Božieho milosrdenstva? Za múrmi kapucínskeho kláštora žije misionár, ktorý sa ho snaží sprostredkovať aj životným odkazom svätca z juhu Talianska.

Pred 15 rokmi prežívalo Slovensko radosť z prítomnosti Jána Pavla II. Prvý slovanský pápež nás navštívil už tretíkrát počas svojho pontifikátu, no očakávania neboli o nič menšie ako pri predošlých dvoch apoštolských cestách.
Hlavným cieľom bolo blahorečenie sestry Zdenky Schelingovej a biskupa Vasiľa Hopka, veriacich i neveriacich však tiež zaujímalo, aké svedectvo odovzdá pápež zápasiaci s početnými zdravotnými problémami.
Od 11. septembra 2003 sa tak pozornosť svetových médií na štyri dni sústredila na malú krajinu pod Tatrami, keďže mohlo ísť o poslednú zahraničnú cestu Jána Pavla II.

Do Vysokej nad Uhom, kde žila a umrela Anna Kolesárová, prichádzajú ročne stovky mladých ľudí. Mnohí z nich tu zažili pocit prijatia aj obrátenie.

Niektorí tu našli svojho životného partnera, iní impulz na oživenie starých vzťahov. Domček (Pastoračné centrum Anny Kolesárovej) vo Vysokej nad Uhom, v rodisku budúcej blahoslavenej, sa podpísal pod šťastný príbeh nejednej rodiny.

Rok 1968 priniesol v našej spoločnosti množstvo pohybov. Jar sa niesla v duchu vánku nádeje po slobodnejšom živote, ľudia nabrali druhý dych; túžili po voľnosti, keď na každý ich krok nedohliadal nejaký režimu poplatný poverenec. Aj v náboženskej komunite sa naštartoval obrodný proces, ktorý mal priniesť duchovnú obnovu a vyviesť tajnú Cirkev z podzemia. Všetko sa však zmenilo 21. augusta, keď bratské armády v socialistickom bloku odpovedali na jeden „pozývací“ list vpádom do Československa. Vánok nádeje sa na ďalších 20 rokov rozplynul, no ostal silný odkaz – odhodlanie spoločnosti na zmenu.