Téma

Poznáme príbehy mnohých dievčat, ktoré túžili študovať pedagogiku a pracovať ako učiteľky. Totalitný režim im v tom zabránil. Zároveň v krutých 50. rokoch mali byť ideologickou posilou nastupujúceho komunistického režimu. Nie všetky to cítili rovnako.

Po maturite na Gymnáziu v Stropkove som sa v roku 1981 prihlásil na štúdium teológie a do kňazského seminára v Bratislave. Naša mamička Mária Brendzová, rodená Potomová (1941 – 2010), pôsobila ako učiteľka na Základnej škole v Breznici pri Stropkove. Pred prijímacími pohovormi ju navštívili inšpektori z odboru školstva Svidník a žiadali ju, aby ma presvedčila stiahnuť prihlášku do seminára. Predložili jej list, v ktorom bola žiadosť na dekanát cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty, aby jej syna neprijali do seminára.

Traumatická  situácia sa v odbornej literatúre chápe ako udalosť, ktorá zásadne mení myslenie i uvažovanie a najmä správanie človeka. Aby sa cez neho „neprevalila“ ako prívalová vlna, je v prípade potreby vhodné spolupracovať s odborníkmi, no zároveň načúvať najdokonalejšiemu  terapeutovi - Bohu a udržiavať s ním vzťah.

Prvá svätá omša v rámci trojdnia bola obetovaná za službu dobrovoľníkov, ktorí pripravovali stretnutia so Svätým Otcom na území Bratislavskej arcidiecézy. Ich koordinátorkou v Šaštíne bola MONIKA HRICÁKOVÁ. Pre KN zhodnotila, ako s odstupom času vníma túto službu.

Pokorný, pracovitý, premýšľajúci. A nesmierne ľudský. Tak by som charakterizoval Miroslava Cipára (8. januára 1935 – 8. novembra 2021), ktorý v slovenskom umení zanechal nezmazateľnú stopu. Po celý život si uchoval vnútornú slobodu tak v tvorbe, ako aj v súkromnom živote.