Biskup s úsmevom mal rozdávajúce srdce

Narodil sa do zbožnej a národne uvedomelej rodiny vo Vrbovom. Hoci maturoval v Trnave, teologické štúdiá absolvoval vo Viedni na známom Pazmaneu. Kňazskú vysviacku prijal 21. septembra 1893 vo veku 23 rokov.

Medzi jeho kaplánske miesta patrili Topoľčany, Smolenice a Bratislava–Blumentál. Neskôr v roku 1899 sa stal farárom v Dubovej a v rokoch 1906 - 1922 pôsobil v Ludaniciach.

Pápež Pius XI. ho 29. mája 1922 poveril správou slovenskej časti Ostrihomského arcibiskupstva, ktoré sa stalo súčasťou Československa. Stal sa apoštolským administrátorom.

Biskupské svätenie prijal v Trnave 14. júna 1925 z rúk nitrianskeho biskupa Karola Kmeťka. Mal významný podiel na otvorení Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty v Bratislave v roku 1936. O rok neskôr sa stal jej veľkým kancelárom.

V Trnave zriadil biskupské gymnázium v roku 1938. Osud slovenského národa mu vždy ležal na srdci. Už z kaplánskych čias bol známy tým, že pravidelne kázal slovensky a nacvičoval slovenské piesne.

Vyslúžil si tak policajný dohľad. Za jeho národné aktivity mu bol zastavený štátny príspevok k platu duchovenstva. Dokonca ho stíhali pre predvolebný leták, keď žiadal pre svoj ľud slovenské práva.

Nenúteným spôsobom si vedel získať ľudí a pritiahuúť ich k Bohu. Veľmi sa angažoval v Spolku sv. Vojtecha, pre ktorý získaval nových členov. V roku 1896 sa stal sa členom Výboru SSV, neskôr pravidelne otváral každé valné zhromaždenie.

Pri príležitosti 25. výročia na čele Trnavskej apoštolskej administratúry v roku 1947 zložil v SSV finančnú základinu, z ktorej úrokov sa mala podporovať vieručná katolícka tlač. Bol prispievateľom aj do Katolíckych novín.

Podporoval mužské i ženské rehole. K jeho významným činom patrí finančná spoluúčasť a podpora vybudovania kláštora premonštrátok v rodisku v roku 1930. Právom je označovaný za jeho zakladateľa a najväčšieho dobrodinca.

Pamätné sú biskupove slová rehoľníčkam: „Nebojte sa, deti moje. Budem nad vami bdieť i vtedy, keď už budem vo večnosti. Zaženiem každého, kto by vám chcel akýmkoľvek spôsobom ublížiť.“ A skutočne - sestry premonštrátky v tomto materskom kláštore zostali počas celej totality, hoci sa komunisti usilovali o likvidáciu rehoľného života.

Neskôr podporil aj vznik kláštora v Dvorníkoch pri Hlohovci. Na vzdelaného, ušľachtilého človeka a duchovného otca s láskou spomínajú dodnes. Veľmi túžil, aby sa duchovne povznieslo Vrbové i celé Slovensko.

Pravidelne venoval veľké finančné čiastky na stavbu cirkevných škôl a na misie. Počas druhej svetovej vojny (1939 - 1945) pomáhal politicky a rasovo prenasledovaným, usiloval sa najmä zmierniť postavenie Židov.

Jeho slová „usmievať sa na život i na smrť“ vyjadrovali vnútornú vyrovnanosť a odovzdanosť do rúk Božského Srdca, ktorého bol veľkým ctiteľom a horliteľom.

Františkán Dionýz Tomašovič OFM spomínal, ako naznačoval svoj čas odchodu: „Tie dve kosy (77 rokov) ma skosia.“ Nemýlil sa. Vyrovnane a pokojne odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi 29. júna 1947. Je pochovaný v Kaplnke Narodenia Panny Márie v kláštore premonštrátok vo Vrbovom.