Eduard Gregor mal nezlomnú vôľu

V prítmí chodby historickej budovy Obecného úradu v Tajove zaujme z kameňa vytesaná busta Andreja Hlinku, ktorej autorom je brat známeho spisovateľa slovenského kritického realizmu a kapitána československých légií Jozefa Gregora Tajovského. Ich otec, tajovský richtár a potomok zemianskeho rodu Alojz Gregor mal ďalších sedem synov. Najmladší bol práve Eduard. Svetová vojna v rokoch 1914 – 1918 ho poznačila na celý život, keď ako  22-ročný v bitke pri rieke Piava prišiel o pravú ruku. Čo zvládne na gazdovstve človek s jednou rukou? Eduard Gregor si poradil. Nielenže sa ľavou rukou naučil krásne písať, o čom svedčí list švagrinej a spisovateľke Hane Gregorovej, ktorý sa nachádza v literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine, ale stal sa z neho aj vyhľadávaný rezbár. 

Rezbárskym zručnostiam sa priučil u bačov z okolia. Jeho práce môžu vidieť návštevníci domu richtára Štefana Greška v Tajove, v ktorom je dnes múzeum spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Nájdeme ta drevené ploskačky, do ktorých si chlapi nalievali pálenku, aby sa posilnili pri ťažkej práci v lese, vyrezávaný pohár - trofej pre víťaza v lyžovaní z roku 1942, ale aj Madonu s dieťaťom - dar bratovi Štefanovi, či ornamentmi zdobený podnos na obľúbené tajovské koláče.

Ďalšie práce Eduarda Gregora nájdeme v Slovenskom národnom múzeu v Martine a vo Vlastivednom múzeu v Banskej Bystrici. Je autorom kríža, ktorý stál pôvodne na spisovateľovom hrobe. Eduard Gregor tiež vyrezával úžitkové predmety do domácností, ako poličky na knižky, rámy na zrkadlá a obrazy, rôzne úchytky a nádoby. Keďže bol vášnivým včelárom, zhotovil množstvo úľov, dokonca šach s jemne zdobenými figúrkami. Jeho rezbárske umenie  obdivovali návštevníci výstav doma, napríklad na Bratislavskom hrade, ale aj v zahraničí. Práca Eduarda Gregora Bača s fujarou reprezentovala Československo na Svetovom festivale mládeže v roku 1953.

Rezbár si ľavou rukou trúfol tiež na iný materiál ako drevo. Dôkazom je práve busta kňaza Andreja Hlinku z kameňa. Busta bola zakopaná na neďalekom vrchu Žiar, kde mal Eduard Gregor svoju dielňu. Poškodená s odbitým nosom sa tam nachádzala až do nežnej revolúcie. Potom ju do dediny zviezol kultúrny zanietenec v Tajove Jozef Šebo. Busta kňaza Andreja Hlinku podnietila bývalého starostu obce Ladislava Surovčíka, aby ju dal zreštaurovať a tiež pomník jej autora na tajovskom cintoríne. Pamätníci rezbára sú hrdí na svojho rodáka. Ich otcovia s ním radi besedovali, bol známy optimizmom a láskavou povahou. Mnoho Tajovčanov má doma dodnes predmety ním zhotovené.

Z úcty rezbárovi vybudovali nový chodník na tajovskú kalváriu, ktorý nesie jeho meno. V Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza ďalšie jeho dielo – tajovská Pieta a pre kostol v obci zas vyrezal reliéf sv. Michala, archanjela. Nezlomnosťou vôle je dodnes príkladom pre mnohých.