Ján Janok bol človek dobrý ako chlieb s maslom
Koncom augusta mi prišla esemeska, že páter Ján Janok CSsR zomrel. V tej chvíli som sa pozrela na kríž a pomodlila som sa, aby ho Pán Ježiš prijal do svojej večnej slávy. Mimovoľne som sa pritom usmievala. Páter sa totiž na svoje narodenie pre nebo tešil.
Zuzana Artimová 26.09.2019
Páter Ján Janok CSsR (2. marca 1929 – 26. augusta 2019)
Pátra Jána Janoka som osobne spoznala tak, že som ho pred dvoma rokmi prosila o rozhovor o pastorácii chorých. Ospravedlnil sa s vysvetlením, že sa už tejto pastorácii aktívne nevenuje, ale dal mi kontakt na iného rehoľníka. Potom mi niekoľkokrát zavolal, aby sa uistil, či som rozhovor zrealizovala a že naňho nemám ťažké srdce, že mi povedal nie. Pravdaže, nemala som. Na pátra Janoka sa nedalo – a teraz, prepáčte, použijem veľmi tvrdé slovo – hnevať. Ján Janok bol stelesnená dobrota, ochota a milota, ale aj inteligencia a charakternosť.
Keď som pátra Jána Janoka CSsR začiatkom tohto roka znovu prosila o rozhovor do Katolíckych novín – tentoraz pri príležitosti jeho deväťdesiatych narodenín (dožil sa ich 2. marca 2019), najprv veľmi zdvorilo odmietol. Zdravotne sa už na to necítil a vysvetľoval mi, že všetko už napísal v svojich knihách. Potom mi však zatelefonoval, že ak súhlasím, mohla by som sa s ním stretnúť v kláštore redemptoristov na Puškinovej ulici v Bratislave a nahrať si jeho odpovede na moje otázky. Tak sme sa stretli.
Aký bol a dodnes je môj zážitok z pátra Janoka? Mala som pri ňom pocit, akoby sme sa poznali odjakživa. Žiadny honor, nijaká nadradenosť. Iba čistá ľudskosť. Človek voňajúci človečinou. Človek dobrý ako chlieb s maslom. Keď som mu posielala text rozhovoru na autorizáciu, oslovila som ho „požehnaný páter“. Ján Janok mi vzápätí volal a s úsmevom vravel, že ho tak ešte nikto nikdy v živote neoslovil. Argumentovala som slovami, že celý jeho život bol – napriek rôznym peripetiám a turbulenciám – požehnaný. Páter moje argumenty aj oslovenie s pokorou prijal – ako vždy všetko v svojom živote. Nech teraz zaslúžene odpočíva v Pánovom pokoji
Keď som pátra Jána Janoka CSsR začiatkom tohto roka znovu prosila o rozhovor do Katolíckych novín – tentoraz pri príležitosti jeho deväťdesiatych narodenín (dožil sa ich 2. marca 2019), najprv veľmi zdvorilo odmietol. Zdravotne sa už na to necítil a vysvetľoval mi, že všetko už napísal v svojich knihách. Potom mi však zatelefonoval, že ak súhlasím, mohla by som sa s ním stretnúť v kláštore redemptoristov na Puškinovej ulici v Bratislave a nahrať si jeho odpovede na moje otázky. Tak sme sa stretli.
Aký bol a dodnes je môj zážitok z pátra Janoka? Mala som pri ňom pocit, akoby sme sa poznali odjakživa. Žiadny honor, nijaká nadradenosť. Iba čistá ľudskosť. Človek voňajúci človečinou. Človek dobrý ako chlieb s maslom. Keď som mu posielala text rozhovoru na autorizáciu, oslovila som ho „požehnaný páter“. Ján Janok mi vzápätí volal a s úsmevom vravel, že ho tak ešte nikto nikdy v živote neoslovil. Argumentovala som slovami, že celý jeho život bol – napriek rôznym peripetiám a turbulenciám – požehnaný. Páter moje argumenty aj oslovenie s pokorou prijal – ako vždy všetko v svojom živote. Nech teraz zaslúžene odpočíva v Pánovom pokoji