Jej srdce bilo pre misie

Milá, trpezlivá, skromná, s veľkým srdcom. Takú som ju poznala. Ale tiež optimistickú, veselú, hoci sa s ňou život nemaznal. Sklamania, problémy, smrť dospelého syna – to všetko boli stupne, ktoré ju posúvali k hlbokej a živej viere.

Zo zdravotnej laborantky sa po štúdiu stala katechétka. Venovala sa deťom v škole, pomáhala vo farnosti, s radosťou spievala v speváckom zbore Ilavčan. Jej „srdcovkou“ boli poštové známky. Nielen pre ich krásu, ale hlavne preto, že vďaka nim mohla pomáhať.

Apoštolátu prostredníctvom zbierania použitých známok sa venovala viac ako 35 rokov. Byt mala zasypaný listami zo všetkých kútov Slovenska. Niekedy ich denne prišlo aj päťdesiat. Priatelia i spolupracovníci ju hojne zásobovali. A Helenka čistila, odliepala, triedila, balila. Rukami jej prešli milióny známok.

Vďaka získaným peniazom z nich mohli misionári v Ghane, Indii, Thajsku, Ugande, Keni i na Haiti postaviť kostoly, nemocnice, školy. Chudobné deti v misijných centrách mali na jedlo, lieky, zošity. Radosť jej robili listy od nich, z ktorých sa dozvedala, čo sa im vďaka známkam podarilo urobiť.

Hoci jej sily ubúdali a prácu musela obmedziť, optimizmus zostával. Najviac ju trápila postupná strata zraku. No ešte verila, že ďalšia operácia jej pomôže, aby trochu videla a doplnila albumy. Viem, že si „hore“ odniesla ten najdôležitejší album, v ktorom sú zapísané mená všetkých, ktorým celý život pomáhala.